Kruhový objazd je zvláštny typ križovatky, ktorý je obvykle budovaný, kvôli zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky. Rozdeľuje križovatku na niekoľko jednoduchších križovatiek s kruhom v strede, čím sa zjednodušia pravidlá prejazdu. Na kruhový objazd upozorňuje vopred dopravná značka C7 Kruhový objazd.

Vďaka jednoduchosti, s ktorou sa cez kruhový objazd prechádza, je priepustnosť kruhového objazdu väčšia ako pri klasickej križovatke. Každý kruhový objazd má ale svoju kapacitu, ktorá ak sa prekročí, tak sa kruhový objazd zahltí, čím sa táto jeho objektívna a všeobecná priepustnosť výrazne obmedzí (kruhový objazd pred Dražovcami v smere od Nitry do priemyselného parku; v čase rannej dopravnej špičky je vjazd do neho v smere od Dražoviec teoreticky nemožný...).

Najčastejším a najnebezpečnejším omylom je, že vodič v kruhovom objazde má automaticky prednosť. Zákon však hovorí jasne: Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak nie je prednosť v jazde upravená značkami. Toto pravidlo však neplatí v každej krajine. Každá odbočovacia vetva v kruhovom objazde vytvára v podstate jednu menšiu križovatku, v ktorej, ako v každej inej, platia všetky základné pravidlá o odbočovaní vpravo a každé príjazdové rameno zas napĺňa všetky atribúty uplatňovania prednosti v jazde (ale, napríklad, i o zákaze zastavenia vozidla...) na križovatke. Na križovatke – či už s dopravným značením alebo bez neho.

Kruhové objazdy sú stavané hlavne z dôvodu bezpečnosti, pretože stredový kruh tvorí prirodzenú prekážku v jazde, okolo ktorej vodiči prechádzajú pomalšie, a preto nehody majú menšie následky. Na kruhovom objazde prakticky nie je možné klasicky pokračovať v jazde priamo, odbočiť vľavo (so všetkými dôsledkami a súvislosťami) alebo sa otočiť. Na kruhovom objazde sa odbočuje vždy len vpravo a to dvakrát za sebou. Prvý raz pri vjazde do kruhového objazdu a druhý raz pri vychádzaní z kruhového objazdu. Vodiči na kruhovom objazde – ak sa zrazia, tak zväčša len v ostrom uhle, čím sú menšie následky ako pri zrážke v uhle pravom, či dokonca pri čelnej zrážke. Výnimkou sú iba nehody, keď vodič prejde krížom cez stredový kruh. Riziko nehody sa zvyšuje menším polomerom kruhového objazdu. Veľkou výhodou kruhového objazdu je možnosť teoreticky nekonečného počtu odbočovacích vetiev bez ujmy na plynulosti a bezpečnosti premávky. Nevýhoda kruhových objazdov je v tom, že zaberajú pomerne veľkú plochu.

Okružné križovatky sa navrhujú, ak je potrebné:

- zabezpečiť pomalý prejazd vozidiel križovatkou,
- tvarom križovatky zvýrazniť koniec komunikácie s vyššou návrhovou rýchlosťou alebo zmenu jej dopravného režimu či funkcie, - zaistiť bezpečnú a plynulú premávku na križovatke a jej ramenách,
- znížiť počet a závažnosť dopravných nehôd na križovatke,
- zabezpečiť v križovatke odbočenie vľavo viac ako 20 % - ám vozidiel.

Okružné križovatky musia zabezpečiť:

- jednosmerný pohyb vozidiel po okruhu okolo stredového ostrovčeka,
- dostatočný rozhľad na všetkých vjazdoch i na okruhu na zastavenie vozidla pred prekážkou,
- zamedzenie priameho prejazdu vozidiel križovatkou.

Pri návrhu okružnej križovatky treba venovať zvýšenú pozornosť hlavne:

- zvislému a vodorovnému dopravnému značeniu a umiestneniu informačných značiek v dostatočnej vzdialenosti pred križovatkou, - osvetleniu križovatky,
- výraznosti upozornenia na zníženie rýchlosti vozidiel na príjazdoch ku križovatke v odôvodnených prípadoch i fyzickými či psychologickými prekážkami (smerovým oblúkom, zúžením jazdných pruhov a pod.),
- pohybu chodcov a cyklistov,
- rozhľadu na zastavenie pred prekážkou priamo na okruhu.

Kruhový objazd pod Zoborom je v tomto kontexte výnimkou. Nič podstatné z vyššie uvedeného na tejto križovatke neplatí! Najmä zamedzenie priameho prejazdu vozidiel. Je to tým, že táto križovatka nebola stavaná ako okružná, ale ako priesečná – s premávkou riadenou svetelnými signálmi. Od roku 2008 je stavebne usporiadaná ako dvojpruhová okružná križovatka – čo sa z hľadiska následných komplikácií, nedorozumení, priamo nekontrolovateľného nárastu škodových udalostí a dopravných nehôd - nikdy nemalo stať! Tento kruhový objazd sa od tohto okamihu začal uchádzať o najnehodovejšie miesto v republike, čo sa mu zakrátko takmer aj podarilo – obsadil pomerne slušné 9. miesto. No a stalo sa to hlavne nedostatočným, neúplným dopravným, značením. Tá anarchia na tejto križovatke zašla až tak ďaleko, že policajti sa rozhodli robiť tzv. ukážkové jazdy na tomto objazde v snahe naučiť nevedomých vodičov správne jazdiť po ňom. Teda nie vybaviť tento kruhový objazd čitateľným, jasne vyznievajúcim dopravným značením, ale ukážkové jazdy! Žiaľ, tento stav trvá až do dnes - už dlhých 10 rokov! Preto je úplne na mieste otázka – dokedy ešte?

Jadro križovatky je komunikácia vedúca po kruhovej dráhe a je rozdelená pozdĺžnou prerušovanou čiarou na dva jazdné pruhy, na ktorých sa pri jazde v plnej miere uplatňujú všetky pravidlá spôsobu jazdy v jazdných pruhoch. Všetky príjazdové komunikácie neústia v križovatke kolmo na stredový ostrovček, tak ako je to na klasických kruhových objazdoch, ale po dotyčnici, čím sa ten požadovaný spomaľovací efekt už vopred stal nereálnym. Pri existujúcom (málo výstižne pôsobiacom), často až zavádzajúcom zvislom dopravnom značení - hlavne však takmer vôbec neexistujúcom vodorovnom dopravnom značení (okrem pozdĺžnej prerušovanej čiary, ktorá rozdeľuje vozovku na dva jazdné pruhy) je možné v tomto kruhovom objazde jazdiť v ktoromkoľvek z týchto jazdných pruhov. Keďže vodič pri tejto jazde nemení smer jazdy, nedáva preto ani znamenie o zmene smeru jazdy. To znamená, že ak by dvaja vodiči chceli prejsť tento kruhový objazd dookola, môžu ísť kľudne vedľa seba – teoreticky až do omrzenia. Vodič v ľavom jazdnom pruhu len dookola (teda akoby priamo) a ten v pravom s možnosťou kedykoľvek ten kruhový objazd opustiť. Tak ako napríklad po Chrenovskej ceste alebo triede A. Hlinku v oboch jazdných pruhoch. Určite by máloktorému z vodičov, ktorý ide v ľavom jazdnom pruhu vedľa vodiča v pravom jazdnom pruhu po Chrenovskej napadlo odbočiť z tohto ľavého jazdného pruhu - vpravo napr. na čerpaciu stanicu Slovnaft alebo jazdiac po Hlinkovej odbočiť vpravo (takisto z ľavého pruhu) na Dlhú ulicu smerom na Chrenovú - Janíkovce... V zákone o cestnej premávke sa predsa jasne uvádza, že pri odbočovaní vpravo je vodič povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky..! No a to predsa nie je v žiadnom prípade ľavý jazdný pruh! To platí samozrejme i v prípade, keď na odbočovacom ramene bude vozovka rozdelená napríklad na dva jazdné pruhy. I v takomto prípade vodič skôr ako vojde k takémuto miestu s úmyslom vyjsť z kruhového objazdu – teda odbočiť vpravo, už pred vjazdom do tohto miesta, teda do križovatky – ešte pred jej hranicou (kolmicou na os vozovky kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky), musí byť zaradený v pravom jazdnom pruhu – a z neho až odbočuje. Pritom ho neviaže žiadna iná povinnosť pri rozhodovaní sa do ktorého jazdného pruhu sa po odbočení má zaradiť! Pokiaľ tento vodič nevedie náhodou nákladný automobil s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nad 3 500 kg, jazdnú súpravu s celkovou dĺžkou nad 7 m, zvláštne motorové vozidlo alebo motocykel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h – zaradí sa do hociktorého (aj do ľavého) jazdného pruhu. Práve tu a z tohto dôvodu dochádza k najčastejším konfliktom, ktorých príčinou je nesprávne odbočovanie, ako i nesprávny spôsob jazdy v jazdných pruhoch! Prečo kopa vodičov ignoruje i jedno z najzákladnejších pravidiel – a to, že pri prechádzaní do vedľajšieho jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v tomto jazdnom pruhu, pričom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy! Najokatejšie a najnebezpečnejšie je to najmä pri odbočovaní na Napervilskú ulicu – smerom do centra. Klasický prípad - vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu už pri vjazde na kruhový objazd z pod Zobora, od Štitár, Hrnčiaroviec – po Dobšinského chce pokračovať v ľavom i na Napervilskej (teda odbočí vpravo z ľavého pruhu) a vodič vedľa neho v pravom jazdnom pruhu tiež chce odbočiť vpravo na Napervilskú (do centra), ale takisto do ľavého jazdného pruhu – alebo jednoducho chce pokračovať ďalej po kruhovom objazde v smere na Chrenovskú a potom ďalej napr. smerom na Levice alebo na R1. No a úplne o život ide pri príjazde k tejto križovatke po Chrenovskej ceste smerom na Topoľčany - ak jeden z vodičov vchádzajúci do kruhového objazdu v ľavom jazdnom pruhu chce ísť priamo (do priemyselného parku, Topoľčany, R1), takže pri vychádzaní („odbočovaní“ vpravo) dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a druhý vodič, ktorý vošiel do kruhového objazdu z Napervilskej, jazdiaci po kruhovom objazde v pravom (riadne vyznačenom!) jazdnom pruhu, chce ísť naspäť do mesta..!

Podobný problém pretrváva i na kruhovom objazde na Štúrovej (pri hypermarkete TESCO).

Na týchto kruhových objazdoch sa len veľmi ťažko uplatňujú platné pravidlá a ten, kto sa spontánne spolieha na ich všeobecnú platnosť sa v dôsledkoch (paradoxne) dopúšťa veľmi riskantného konania, často s fatálnymi následkami! Cudzí vodič, ktorému sa podarí bez konfliktu prejsť týmito križovatkami si môže skutočne gratulovať – a to všetko len kvôli tomu a preto, že spôsob jazdy v jednotlivých jazdných pruhoch na tomto kruhovom objazde nie je taxatívne stanovený (prikázaný) nespochybniteľne vyznievajúcim dopravným značením!

Vzhľadom k vyššie uvedenému by sa organizácia premávky na kruhovom objazde pod Zoborom mala vrátiť naspäť do roku 2008 – teda priesečná so svetelnou signalizáciou alebo (to najlacnejšie riešenie) vybaviť túto križovatku zmysluplným, výstižným dopravným značením – avšak bez DZ č. C 7 – Kruhový objazd!

Logicky a bezkonfliktne by preto vyznelo, keby sa zvislým i vodorovným dopravným značením jednoznačne určil (prikázal!) spôsob jazdy po takomto kruhovom objazde – a to v každom jazdnom pruhu! V prípade, ak na kruhovom objazde sú vyznačené dva jazdné pruhy a na výjazdovom ramene len jeden jazdný pruh – tak v pravom jazdnom pruhu umožniť (prikázať!) na najbližšom výjazde odbočiť vpravo alebo ísť (pokračovať) priamo (C 4b, V 9a) - a v ľavom jazdnom pruhu len priamo (C 1, V 9a); v prípade, ak na kruhovom objazde sú vyznačené dva jazdné pruhy a na výjazdovom ramene dva jazdné pruhy – tak v pravom jazdnom pruhu na kruhovom objazde len po najbližší výjazd – teda len odbočiť vpravo (C 2) - (do pravého z týchto dvoch jazdných pruhov – V 9a) a ten v tom ľavom jazdnom pruhu buď vpravo (do ľavého z týchto dvoch jazdných pruhov) alebo priamo (C 4b, V 9a).

Len takýmto spôsobom sa zamedzí týmto nebezpečným prepletom, konfliktom a zabezpečí sa adresnosť pri konfliktných situáciách na jednotlivých výjazdových ramenách takýchto okružných križovatiek. No a je úplne samozrejmé, že pri takomto jasne vyznievajúcom dopravnom značení prejde bezkonfliktne touto križovatkou nielen vodič, ktorý získal vodičské oprávnenie v niektorej z nitrianskych autoškôl, ale i vodič - zo Španielskej Málagy...

Ivan Čerešňák