Keď sa niekedy v polovici 12. storočia dostal opis Nitry do prvého európskeho cestopisu „Kitab Rugar“, o Nitre sa písalo ako o veľmi bohatom sídle s veľkým počtom obyvateľov a dostatkom statkov, s vinohradmi a kvitnúcimi záhradami vo svojom okolí. Zostavovateľ cestopisu, arabský učenec Al Idrísi, istotne nevedel, že vtedajšia Nitra nebola jedným sídlom, ale aglomeráciou tvorenou viacerými samostatnými časťami. Podstatné bolo, že z opisu Nitry bolo jasné, že aj v porovnaní s ostatnými uhorskými sídlami vyznievala ako významné a veľké sídlo. To sa stalo asi sto rokov pred udelením výsad slobodného kráľovského mesta Nitre.

V tom čase mala Nitra svoju najväčšiu rozlohu, mestská a remeselná zástavba siahala zrejme až k dnešnému mestskému úradu. Nitra bola vtedy skoro o tretinu väčšia ako v roku 1248, keď získala mestské výsady. Za svoju veľkosť i význam Nitra vďačila najmä dvom predpokladom. Prvým bol jej nerušený, kontinuitný vývoj už od čias Pribinu. Vtedy sa položili základy budúcej mestskej aglomerácie, od hradného kopca, cez Vršok, dolný Palánok po Párovce. Nitra sa následne vyvíjala a zahusťovala aj za čias Veľkej Moravy a aj po vzniku Uhorského kráľovstva. Postupne sa tak pôvodné hradisko na Vršku spojilo s pod ním umiestnenými remeselnými dvorcami do jedného celku, čím vytvorili Dolné mesto.

Druhým predpokladom podporujúcim rozvoj bolo to, že sa Nitra stala sídlom viacerých významných inštitúcií, ktoré potrebovali svoje zázemie. Každý vládca Nitrianskeho údelu, ľudovo nazývaný aj knieža, mal svoj vlastný dvor, a svoje dvory mali aj župan s biskupom. K honorácii patrili aj členovia nitrianskej kapituly. To všetko boli desiatky solventných ľudí, ktorí si vyžadovali kvalitné služby, vzácne tovary a výrobky. Práve vďaka nim sa Nitra nerozvíjala len ako veľký a pevný hrad s vlastným podhradím, ale aj ako stredoveké mesto so širokou škálou remesiel napojené na zahraničný obchod.

Z Nitry máme v celej stredovýchodnej Európe najstaršie zachované pomenovanie špeciálnej funkcie trhového sudcu. O medzinárodnom význame miestneho trhu hovorí aj nález schránky na brakteáty, ktorý sa našiel na Mostnej ulici. Táto schránka bola platidlom len pri veľkých platbách nad rámec bežných trhových obchodov. A najmä je v Nitre doložená existencia najstaršieho židovského osídlenia na Slovensku, čo je najlepším dôkazom významného postavenia medzinárodného obchodu.

Pre vývoj Nitry malo devastujúci účinok až vypálenie Dolného mesta Mongolmi na jar roku 1241. Ukončilo sa tak dlhé, takmer štyristo rokov trvajúce obdobie, počas ktorého sa Nitra bez väčších problémov vyvíjala. Bolo to v časoch, kedy sa už obdobie niekoľkých rokov bez hladu, moru a vojenského ničenia považovalo za zvlášť požehnané, za malý zázrak. Vďaka týmto výnimočným podmienkam dokázala Nitra bez väčšej straty ustáť zrušenie sídla vojvodu. A udržala si svoje obchodné postavenie aj po tom, ako sa medzinárodná obchodná trasa, známa ako česká cesta, skrátila a niekedy na začiatku 13. storočia začala Nitru obchádzať.

Skaza v roku 1241 však bola pre budúci vývoj mesta zásadná. Mongoli v okolí Nitry boli od apríla 1241 do februára 1242, kedy sa presunuli na juh a z Uhorska odišli. Veľká časť obyvateľov zahynula, hladomor a chudoba, ktoré na najbližšie roky zachvátili Uhorsko, nepriali obchodu ani náročnejším remeslám. Mesto sa obnovovalo len pomaly. Belo IV. v snahe urýchliť životaschopnosť Uhorska podporoval zakladanie a obnovu obcí i miest. Preto podporoval aj oživenie Nitry a súhlasil s povýšením Dolného mesta do pozície samostatného kráľovského mesta. Spomienka na pomoc nitrianskych vojakov po jeho úteku z bitky pri rieke Slaná mohla v jeho rozhodnutí tiež hrať svoju úlohu, prvoradý však bol určite ekonomický zámer. Na rozdiel od vznikajúcich kráľovských miest Nitra nebola žiadnym novým sídlom, tento akt mal jasný zámer obnoviť jej pôvodný význam.



Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk