Volám sa Aleš a som bakalárom medicíny, riadnym medicusom, žiadnym pochybným šarlatánom. Napriek tomu je moje prežitie náročné, najmä keď väčšina ľudí stále verí v rôzne povery, urieknutia, či čarovné formulky. Predajcovia falošných ostatkov svätcov, či všelijakých zázračných driákov sú na tom oveľa lepšie. Pochádzam z Českého kráľovstva, ale tam to je rovnaké ako v Uhorsku. Dokonca aj bohatí veľmoži, ktorí sa nechajú liečiť školenými medikusmi sú spokojní len vtedy, ak okrem správneho lieku si pod hlavu položia všelijaké magické predmety spolu s napísanými ozdravnými modlitbami. Aj ja som sa už naučil, že počas podávania lieku a vyšetrovania je dôležité, aby som si popod nos hundral všelijaké nezrozumiteľné slová a rukami odháňal neviditeľné zlé sily. Inak by mi nikto neveril. Na lekárskej fakulte nás učili, že pacient musí lekárovi veriť, tak to beriem ako nutnú súčasť liečby. Ale skrýva sa v tom aj veľmi veľké nebezpečenstvo. Ak pacient nechce za liečbu zaplatiť, raz dva vás označí za paktovanie s nečistými silami a čarovanie. Potom Vám nič neostáva, len z mesta rýchlo utekať. Preto jedným z hlavných našich pravidiel je, že za liečbu sa musí platiť vopred. Kým chorého kvári bolesť, ochotne zaplatí, ale keď sa mu vďaka liečbe prilepší, hneď špekuluje. Nehovoriac o tom, keď príde k opačnej situácii a náhodou zomrie, to už vôbec nemá kto platiť. Máme to naozaj ťažké a to pritom chceme ľuďom pomáhať a zbavovať ich zbytočnej bolesti a utrpenia. Lebo dobre vieme, že okrem riadnej smrti existuje aj zbytočná alebo predčasná smrť, a s tou sa snažíme bojovať.

Počas môjho pobytu v Ostrihome som sa dozvedel, že v Nitre špitál nemá posledné roky riadneho lekára. Tak som sa rozhodol skúsiť šťastie a pobral som sa do Nitry. Je mi jasné, že moje odporúčania asi nebudú stačiť a budem musieť mešťanov presvedčiť svojimi „zázračnými“ schopnosťami. V Nitre som sa ubytoval v taverne pri dolnej bráne a urobil som dobre. Patrila miestnemu konšelovi, zhodou okolnosti vzdelanému človeku. To ma povzbudilo, nemusel som v krčme predvádzať žiadne lacné triky, vytvárať dym či miešaním tekutín meniť ich farbu. Naopak, mali sme zaujímavú diskusiu o podstate ľudských letor. Lebo dobre vieme, že podstata zdravia spočíva v rovnováhe ľudských tekutín. Ale málokto vie, že táto rovnováha je odlišná od ľudskej letory. Predsa chudý žlčovitý cholerik má inú prirodzenú stavbu tela i pomer tekutín ako podsaditý sangvinik. Konšelovi som vysvetlil, že preto nemôžu tie isté pomery liečiv aj v prípade rovnakej choroby platiť na každého človeka rovnako. Pokiaľ častejšie púšťanie žilou melancholika povzbudí, cholerikovi môže spôsobiť aj smrť.

Konšel sa zaujímal aj na môj postoj k babkám korenárkam, tu som bol opatrný. Povedal som mu, že múdry medicus nespochybňuje empirické vedomosti, ale rozlišuje aké typy ochorení môžu liečiť korenárky a kde už je potrebná prítomnosť medicusa. Veď aj pôrodné baby sú neštudované a pritom o pôrodoch môžu vedieť viac ako lekár. Tak isto bežné trhanie zubov predsa rieši kúpeľník. A dobre viem aj to, že všelijaké zlomeniny napravujú šikovní kati lepšie, ako neskúsení lekári. Veď kto iný by mal mať dobré znalosti o stavbe kostí v ľudskom tele. Ale to sa vzhľadom na opovrhované postavenie katov v slušnej spoločnosti nahlas nehovorí.

Potom ma konšel vyzval, nech sa pozriem na mlynára Adama, ktorý je vraj už dlhšie chorý a nikto mu nevie pomôcť. Vybral som sa teda doprevádzaný konšelom a asi desiatkou ďalších zvedavcov k mlynárovi. Vedel som, že ide o moju prvú skúšku, tak som chcel zanechať dobrý dojem. Lekár musí pacienta vyšetriť za použitia všetkých piatich zmyslov, teda zrakom, sluchom, hmatom, čuchom i chuťou. Mlynár ležal na lôžku a tak som najprv preskúmal jeho oči, farbu pleti, jazyk i hrdlo. Potom som pacienta odkryl a hmatom som prehmatal jeho údy, ale najmä brucho. Veľa nám povie jeho mäkkosť, tuhosť i teplota. Počúval som jeho srdce a nahmatal pulz. Rovnako som pomaly ovoniaval celé telo, pod posteľou mal nočnú nádobu. Ochutnal som jeho moč, no ranná moč už bola pomiešaná s poobedňajšou, takže ich budem musieť preskúmať zvlášť. Konšelovi a zvedavcom som vysvetlil, že kyslosť či horkosť, sladkosť či slanosť ako aj farba moču pomôže určiť mnohé diagnózy. Rovnako tak stolica, treba sledovať jej farbu, vôňu, chuť a hustotu. Keď som sa mlynárových služobníkov opýtal, či nemajú odloženú jeho poslednú stolicu, všetci zvedavci aj s konšelom rýchlo poodchádzali. Aj som to očakával, na určenie diagnózy je treba pacienta aj dôverne vypočuť. Bežní ľudia nevedia, že choroby neprichádzajú len tak náhodou.

Mal som jedného pacienta, ktorý pravidelne trpel silnými žalúdočnými problémami. Spôsoboval si to sám, jedol často husté kyslé jedlá, čím si ako flegmatik narúšal rovnováhu tekutín nedostatkom vody, ktorá je pre flegmatika určujúca. Aj som mu predpisoval diétu a určoval správnu stravu, no stále jedol, čo sa mu chcelo. A potom, keď mu opäť došlo zle, tak obviňoval nepriazeň osudu a stále premýšľal akých hriechov sa dopúšťa. Dokonca premýšľal, či sa nemá vydať na púť do Ríma.

Pri obhliadke mlynára som si všimol že má opuchnuté členky na nohách a pokrútené prsty. Iste trpí lámkou, ktorá sa mu pobytom v mlyne na studenom a vlhkom vzduchu nad riekou len zhoršuje. Ale inak som si žiadne vonkajšie vážne zdravotné prejavy nevšimol. Od konšela som vedel, že ochorel už pred pár mesiacmi, keď mal na starosti účty za kráľovskú hostinu. Odvtedy ho vraj prepadali mdloby alebo len tak nahlas vzdychal. Zažil som už podobné prípady, keď bola napadnutá duša a nie telo pacienta. Preto je dôležité pacienta dobre spoznať, aby sa pochopila príčina jeho stavu. Napokon mohlo ísť aj o ozajstné posadnutie. Videl som ako ma mlynár opatrne sleduje cez privreté oči. Tak som sa najprv pomodlil za spásu jeho duše a potom pre istotu dostatočne nahlas zamrmlal aj nejaké skomolené latinské veršovanky nezabúdajúc na rôzne hax, pax, max a nax, ktoré sú považované za čarovné formulky.

Mlynár sa upokojil a tak som sa ho rovno opýtal, či chce naozaj vyzdravieť. Lebo ak áno, tak mi bude musieť hneď vopred zaplatiť. Z rozprávania konšela som už tušil, čo by mohlo byť hlavnou príčinou jeho choroby, tak som si to chcel overiť. Mlynár sa začal nespokojne vrtieť a potom sa ma opýtal, že koľko to bude stáť. Lebo že už zaplatil kopu strieborniakov bylinkárkam a aj nejakej kumánskej čarodejnici a nič mu nepomohlo. Pri spomienke na platenie za začal hneď potiť. Povedal som mu že päť zlatých, načo sa mu zväčšili oči, dostal kŕč a začal sa dusiť a kašlať. Cenu som naschvál poriadne navýšil, mal som totiž podozrenie, že mlynár prepadol chorobnej žgralovosti, ktorá ak sa včas nelieči spôsobuje churavenie a smrť. Príčinu jeho choroby som mu nepovedal, ale povedal som mu, že pokiaľ sa nezačne hneď liečiť, zomrie. Nech si to teda premyslí, že večer sa vrátim.

Keď som za nim večer prišiel, mal som už premyslené celý postup jeho liečby. Mlynár sa v posteli nespokojne prehadzoval. Chápal som ho, bál sa smrti, ale aj platenia za liečbu. Nechcel som špekulovať, že čoho viac. Liečbu som postavil na dobre známom pravidle, že to, čo chorobu spôsobuje, ju môže aj vyliečiť. Tak som mlynárovi vysvetlil, že liečenie jeho choroby zvykne trvať päť týždňov a preto stojí päť zlatiek. Ale sú prípady, kedy sa pacient uzdravuje zázračne rýchlo. A vtedy platí, že lekár musí pacientovi za každý týždeň skoršieho uzdravenia jednu zlatku vrátiť. Liečba začne ráno a nech si pripraví tých päť zlatiek.

Ráno ma mlynár už netrpezlivo čakal. Musel som mu ešte dvakrát vysvetliť, ako to je s tým skorším uzdravením a vrátením zlatiek. Potom mi s veľmi ťažkým premáhaním dal mešec so zlatkami. Ponatieral som mu nohy masťou proti lámke a nakoľko bol pekný teplý deň, prikázal som jeho pomocníkom, aby mu posteľ vyniesli na dvor. Namiešal som mu tiež nápoj s harmančeka, fenyklu a cibuľe. Ten by ho mal párkrát prehnať, čím by sa z neho dostali zlé tekutiny. Potom mal dostať silné víno s medom a drvenými bylinkami na upokojenie. Zároveň som mu pripomenul, aby si do ruky zobral päť kamienkov a predstavoval si, že to sú zlatky, ktoré môžu byť jeho, ak sa skôr vylieči. Keď som ho prišiel pred večerom pozrieť, džbán vína s medom bol prázdny a mlynár na dvore spokojne spal, pričom pravú ruku mal pevne zovretú v päsť a položenú na bruchu. Vďaka pobytu na slnku a mojim mastiam mu členky odpuchli. Už na tretí deň mlynár chodil po mlyne a kontroloval prácu. Keď ma zbadal, hneď mi mával, že mu je oveľa lepšie a že či teda dostane zlatky napäť. Potvrdil som mu, že ak sa mu stav do konca siedmich dní nezhorší, štyri zlatky mu vrátim. Celý natešený mi začal ďakovať, aký som zázračný lekár. Za chvíľu o tomto „zázraku“ vedelo celé mesto. Dostal som sa k ďalším prípadom a po týždni ma pozvali za biskupom, kde mi ponúkli miesto lekára v špitáli. Tam síce veľa nezarobím, ale nakoľko sa chýr o zázračnom medikusovi rozšíril po celom okolí, o prípady sa nemôžem sťažovať. S mlynárom Adamom som sa dokonca skamarátil, a keď v taverne pri platení začne zrazu gúľať očami či kýchať, vždy mi pripomeniem päť zlatiek a hneď sa upokojí.


Príbeh a historické reálie:

Medicus Aleš je vymyslená postava. V Nitre sa špitál nachádzal za hranicou mesta, zrejme niekde v priestoroch dnešnej Mostnej ulici hneď za mostom. Založil ho ešte v roku 1141 kráľ Gejza III a venoval mu na činnosť tretinu z trhových príjmov Nitry. Neskôr získal špitál na svoj chod od panovníkov ďalšie príjmy, vďaka čomu vydržal fungovať počas celého stredoveku.

Opisované názory na liečenie pochádzajú zo zachovaných spisov. Rovnako tak sa nám zachovali dôkazy o častom používaní formuliek pax, nax, max či fax, ktorými sa končili prosby o skoré uzdravenia. Vyšetrovanie moču či stolice patria aj dnes k bežným vyšetrovacím postupom, pravda, vykonávajú sa už sofistikovanejším spôsobom. Predstava, že to, čo spôsobuje chorobu ju môže aj vyliečiť nám ostal do dnes v známom prísloví klin sa klinom vybíja. Recept na odvar z feniklu, harmančeka a cibule s cieľom vyvolať hnačku a liečiť zápchu je tiež zachovaným receptom.



Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk