Zdravotné strediská a „kameň úrazu“


Jedným – azda aj najdôležitejším – faktorom rodičovskej spokojnosti je zdravie dieťaťa. S tým samozrejme súvisia zdravotnícke služby, ich dostupnosť, kvalita ako aj prostredie. Asi netreba pripomínať, že vo všeobecnosti hlboko zaostávame. Skúsme sa teda pozrieť na problematiku v našom meste. Možno zistíme, že mnohé je síce o peniazoch, ale oveľa viac spočíva vo vôli a pozornosti. 

Dostupnosť

S rozvojom mesta priamo súvisí rozrastajúci sa počet áut. Stávajú sa nielen neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, ale pre rodinu v meste priam nutnosťou. Súvisí to s potrebou prekonávania vzdialeností, časom a mnohokrát ide i o lacnejšie riešenie. Veď len donedávna v našom meste platila za kočík plná taxa v MHD, čo v praxi znamenalo, že presun rodiča s kočíkom v rámci mesta mohol stáť i viac než cesta do Bratislavy. Práve preto rodičia s nadšením privítali zmenu, ktorá im dnes umožňuje oveľa lacnejšie cestovať napr. na kontrolu do nemocnice.

Ale vráťme sa k autám. S nimi totiž súvisia parkovacie plochy. Často, dívajúc sa na poloprázdne parkoviská pred obchodnými domami, spomeniem si na úbohú kapacitu zdravotných stredísk. A obzvlášť si spomeniem na parkovisko pred detským pavilónom Zdravotného strediska Klokočina – Hviezdoslavova. Ak by ste náhodou plánovali zaparkovať práve tu, museli by ste porušiť zákaz vjazdu, resp. z inej strany zákaz odbočenia. Znamená to, že toto parkovisko je nedostupné, aj keď má práve na ňom stanovisko taxislužba (čo značka ako výnimku neuvádza).

Ako to teda vyzerá v praxi? Napriek tomu, že parkovisko existuje priamo pred pavilónom – poctivý vodič-rodič s dvoma chorými deťmi (povedzme 4 roky a 6-mesiacov) musí zaparkovať pred Billou („zachraňujúcou“ kapacitu parkovania) a „odniesť sa“ pomedzi autá i cez cestu niekoľko desiatok metrov k svojej lekárke. Skúste si to. Tí, čo to skúsili jednoducho radšej pravidlá porušujú a mestská polícia prižmuruje oči (za čo jej my rodičia naozaj ĎAKUJEME!!!) - možno však iba dovtedy, kým sa niekomu nepodarí „trafiť“ babku o barlách. Zákaz vjazdu tam totiž svoje opodstatnenie určite má.

Bolo by naozaj potrebné vyriešiť prístup na parkovisko, zlepšiť tak podmienky pre vodičov-rodičov, zvýšiť tým kapacitu parkovacej plochy a zároveň bezpečnosť ostatných návštevníkov. Neverím, že takéto riešenie nie je možné nájsť.

S kočíkom to tu nie je o nič ľahšie. Podotýkam, že detský pavilón nie je prepojený s hlavným a teda nie je vybavený ani výťahom, ani bezbariérovým vchodom. A pritom väčšina detských lekárov v tomto pavilóne sídli na poschodí. Úzke schodisko k nim je navyše i bez nájazdov pre kočíky. Kočík dnes stojí aj okolo 600 Eur a ponechať ho dolu bez dozoru sa už jednej mamičke nevyplatilo - zrejme to vykonala skôr zo zúfalstva ako z hlúposti. S kočíkom to je teda ešte horšie.

Malá stavebná úprava by určite dokázala nájsť prepojenie hlavného pavilónu s detským, resp. bezbariérovú prístupnosť k detským ambulanciám. Istotne by to stálo peniaze, ale takýto projekt by sa určite stretol s podporou rôznych organizácií a fondov.

Služby a prostredie

 Verím, že každý rodič dieťaťa do 3 rokov mi dá za pravdu, že „obsedieť“ v preplnenej čakárni môže byť naozaj problém. Ak ide o dojča, treba ho niekedy nakŕmiť a aj prebaliť. Našťastie v detských ambulanciách a i v ambulanciách detských odborných lekárov sú pulty zväčša samozrejmosťou – zväčša. Pokojné dojčenie však môže byť stále trochu komplikované. Ohľaduplní lekári (a sestričky) našťastie zväčša (zväčša) volia uprednostňovanie dojčiat a detí do 3 rokov, čo má napokon pozitívny vplyv aj na pokoj v čakárni.

Bohužiaľ, v zdravotných strediskách, ktoré nie sú priamo určené deťom, býva problémom zohnať pult na prebaľovanie, resp. možnosť pokojného dojčenia, nehovoriac už o prístupnosti s kočíkom. Akoby sme nevedeli, že i deti sa občas ocitnú na sonografii, je treba zaniesť ich krv do laboratórií a podobne... S týmito problémami sa stretneme dokonca i na miestach, ktoré sú už zmodernizované, reps. nové a teda by sme možno i čakali „myslenie na všetko“. Takéto myslenie nám jednoducho chýba - v nitrianskej nemocnici, v medicínskych centrách, zdravotných strediskách... Nekomplexnosť a nesystematickosť môže často neuveriteľne komplikovať pohyb rodiča s dieťaťom (resp. s deťmi).

V praxi sa toto celé premieta do niekoľkonásobného obliekania a vyzliekania často na nepostačujúcich úzkych chodbách a ešte užších lavičkách (o šírke cca 40 cm) – ak vôbec sú. Laboratóriá bývajú asi už zo zásady na najvyššom poschodí - aspoň odber materiálu a výdaj výsledkov by pri dnešnej technike mohol fungovať niekde na prízemí... a mohla by som menovať ďalej....

Pult na prebalenie a možnosť dojčenia ako základ vo všetkých zdravotníckych strediskách, rovnako i hygiena na toaletách a ich prístupnosť, to by malo byť samozrejmosťou, ktorá ani nestojí tak veľa. 4-poschodové zdravotné stredisko, ktoré by na každom poschodí malo aspoň jeden pult (napr. na toaletách) by to stálo cca 200 Eur. Niekedy by možno stačil jeden centrálny a riadne označený na budovu. V tomto prípade by šlo o investíciu vo výške cca 50 Eur.

Môže sa zdať, že ide o prehnanú požiadavku, ale v skutočnosti ide o bezpečnosť detí.

Kde to ide, kde nie

Nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť systém fungovania v Endokrinologickom ústave Ľubochňa. Je veľkým pozitívom dokonalá súhra jednotlivých oddelení a vzájomné technické prepojenie. Navyše, rozmiestnenie ambulancií a ich dostupnosť je priam dokonalá. Takto nejako si predstavujem komplexnosť riešenia, ktorá v konečnom dôsledku prináša i rýchle a bezstresové vybavenie a tým spokojnosť na oboch stranách.

Kde je vôľa, sú riešenia...

Ako je to vo svete

Je už asi všeobecne známe, že škandinávske krajiny svojou rodinnou politikou a systémom vysoko prevyšujú krajiny západnej Európy. Náhodná návšteva zdravotného strediska vo Švédsku preto našinca môže šokovať. Veď tu sa nemyslí len na dieťa, ale i na rodiča, ktorý tiež môže potrebovať lekársku pomoc - návštevu lekára a nemá kam dieťa dať – a prečo by ho aj mal niekam dávať? Dieťa tu predsa čakajú čisté a veselé herne s odbornou opatrovateľskou službou. Samozrejmosťou takýchto zariadení je kompletný servis, od možnosti prebaľovania a kŕmenia až po samotnú hru, takže návšteva napr. gynekologickej ambulancie pre dojčiacu matku po pôrode nemusí byť problémom a môže lekára navštíviť bez stresu ako zohnať opatrovateľku a ako časovo túto návštevu absolvovať.

21. storočie a dni minulé

Mnohokrát uvažujem nad tým ako to zvládli naše mamy. Veď i oni museli nakupovať, chodiť do práce a tiež sa o nás starať - nosiť k lekárovi... A potom si spomeniem na tie pokojné detské časy, keď bolo naše „zaostalé“ mesto asi oveľa bezpečnejšie a priateľskejšie k deťom.....

Veľa vecí sa nám navonok zdá v poriadku, no akonáhle sa ocitneme v roli rodiča, začneme svet vnímať inak a prestane nám to stačiť. Takto to vyjadrujú na stránkach Únie materských centier . Práve táto únia sa v kampani „Dovoľte mi vstúpiť s dieťaťom“ zaoberá zlepšením podmienok a certifikáciou Baby Friendly. Bolo by krásne, keby čo najviac podnikov a zariadení nášho mesta takýto certifikát získalo.

Pokúsime sa preto o čo najviac reportáží, čo najviac informácií a pokúsime sa získať názor Únie materských centier a MC Klokanček v Nitre... Prečo? Aby naše mesto myslelo na nás... Aby sme ho v budúcnosti tvorili takým, akým ho chceme mať... Aby bolo naozaj naše...