Nitra - spravodajstvo

História Nitry od osídlenia jej územia až po súčasnosť

Hovorí sa o nej, že bola podobne ako staroveký Rím, založená na siedmich pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. Územie Nitry bolo svojou polohou od nepamäti predurčené k tomu, aby sa stalo sídlom početných kmeňov a národov, ktoré sem prichádzali počas pravekého a včasnohistorického vývoja. Nitra sa stávala centrom záujmu poľnohospodárskych rodov, no súčasne aj cieľom početných dobyvateľských expanzií, prenikajúcich z rozličných svetových strán. Všetko to ju predurčilo, aby sa stala hospodárskym, kultúrnym a politickým centrom v priebehu niekoľkých tisícročí od objavenia sa človeka. 

O vývoji a postavení Nitry v jednotlivých etapách svedčia bohaté a veľmi inštruktívne archeologické nálezy. Popri týchto pamiatkach materiálnej kultúry jestvujú i písomné pramene, ktoré sú však veľmi kusé.
História Nitry je poznačená nielen množstvom vývojových premien, ale aj početnými vojnovými udalosťami, počas ktorých bola často zničená. To sa odzrkadluje aj na objektoch dávnej slávy najstaršieho slovanského štátu, keď bola jedným z jeho hlavných centier. Na tieto pamätníky nevplýval zhubne iba čas, ale aj rodiaca sa historická Nitra, ktorá postupne prekrývala významné objekty dávnej minulosti a zároveň ich aj ničila.

Počiatky osídlenia územia Nitry

Začiatky osídlenia územia Nitry siahajú hlboko do praveku, keď ľadovce ustúpili na sever a nastala teplejšia klíma. Vtedy sa zjavil aj človek - homo sapiens (človek rozumný). Dosiaľ najstaršie zistené osídlenie Nitry je z najmladšieho studeného výkyvu poslednej doby ľadovej (30 000 - 20 000 rokov pred naším letopočtom), keď sa tu usadili nositelia tzv. gravettskej kultúry. Utáborili sa v ľahkých pimitívnych chatách na sprašových úbočiach južného okraja Čermáňa a vrchu Toboľa. Lovecký rod sa usadil aj v jaskyni pod dnešným hradom. Nálezy štiepaných čepieľok, rydiel, škrabadiel, hrotov a početné odštepy z pazúrika a jaspisu dokladajú výrobu nástrojov priamo na mieste. Na sídlisku tohoto predvekého človeka našli sa aj pozostatky kostí mamuta, divého koňa a soba. Z územia Nitry máme konkrétne doklady o existencii kolektívne žijúcich loveckých rodov, táboriacich vo voľnej prírode i v jaskyni, o lovnej zveri, ktorá bola hlavným druhom obživy ľudstva staršej doby kamennej, a zároveň doklady o závislosti najstaršieho človeka od prírody.

Početné sú nálezy z mladšej doby kamennej tzv. neolitu (5.-4. tisícročie pred n.l.), ktoré umožňujú osvetliť obdobia najväčšieho hospodársko- spoločenského prerodu - prechod od neproduktívneho hospodárstva k produktívnemu, keď si človek začal podmaňovať a využívať sily prírody. Už v 5. tisícročí pred n.l. osídlilo úrodné nížiny Nitry roľnícke obyvateľstvo, ktoré využívalo bohaté dary prírody. Na území dnešného mesta i v blízkom okolí začali si prví roľníci budovať trvalé obydlia, obdĺžnikové kolové stavby, zásobárne a hospodárske prístrešky. Postupne chovali zdomácnené zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hovädzí dobytok) a pestovali obilie (pšenicu, jačmeň, proso) a strukoviny. Prvý roľník sa usídlil na najúrodnejších pôdach v blízkosti rieky, ktorá bola života darcom vtedajšieho človeka, žijúceho v rozkvete prvotnopospolného zriadenia, spoločne obrábajúceho pôdu a spoločne užívajúceho výsledky tvorivej práce. V Nitre - Mlynárciach bolo dokryté prvé pohrebisko najstarších roľníkov v strednej Európe, ktoré poskytlo poznatky o názoroch vtedajšieho obyvateľstva na posmrtný život. Pochovaní boli uložení do jám oválneho pôdorysu v skrčenej polohe vo sviatočnom rúchu. V hroboch sa našli ozdoby tela a šiat: korálky, závesky z mramoru a z mušlí druhu Spondylus, niektorým pochovaním dali do hrobu aj kamenný nástroj a nádobu.

Nie menší význam mala Nitra aj v neskorom období mladšej doby kamennej - eneolite, keď sa v hospodárskom živote stále viac uplatňoval chov dobytka, nastal rozmach kovotepectva i obchodu a zintenzívneli sa kontakty s balkánsko - anatolskou a čiernomorskou oblasťou. Ide o obdobie medzi rokmi 2900 - 1800 pred naším letopočtom, ktoré je na teritóriu Nitry vyplnené lengyelskou kultúrou, predovšetkým jej časťou, nazývanou skupina Brodzany - Nitra a neskôr takzvanou kultúrou s kanelovanou keramikou. Početné nálezy sa našli na Čermáni, na Martinskom vrchu, na Šindolke, na ploche terajšieho amfiteátra ale aj na Štúrovej ulici (plytké i hlboké misky, amforové nádoby, poháriky, naberačky, sekerky a iné).

Významným historickým zjavom bola expanzia Keltov, ktorá prevratne zasiahla do dejinného vývoja celej Európy. Osobitne juhozápadné Slovensko sa stalo jedným z dôležitých spojovacích ohniviek medzi Keltmi, ktorí obsadili územie strednej Európy. V priebehu týchto udalostí nadobudla Nitra dôležité postavenie. Našli sa tu významné pamiatky hmotnej i duchovnej kultúry keltského obyvateľstva. Zvlášť významné sú nálezy mincí, zvlášť rímska minca aes grave, ktorá má pre históriu nášho mesta a územia mnohostranný význam. Táto minca je prvým unikátnym nálezom nielen z Nitry, ale aj z celého územia Slovenska a patrí k najstarším rímskym výrobkom na našom území. Hoci podľa nepriamych správ sa na území Nitry predpokladá Rímska vojenská stanica, zatiaľ okrem niekoľkých menších nálezísk, sa nepodarilo zistiť významnejšie rímske pamiatky.