Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 s kapacitou 360 miest. Budova stála na ploche terajšieho divadla a slúžila nitrianskej verejnosti až do jej zničenia leteckou bombou v druhej svetovej vojne. Tým však nezanikla snaha o obnovenie profesionálnej divadelnej scény v meste. Tá sa vytvorila v budove Národného domu a súčasne telocvični TJ Sokol. Na divadelné účely upravený priestor slúžil od decembra 1949 - plných 43 rokov. V súčasnosti v tejto budove pôsobí Staré divadlo. V roku 1979 bolo Nitrianske krajové divadlo pomenované podľa Andreja Bagara - významného organizátora divadleného života na Slovensku, herca, režiséra a pedagóga.
Divadlo Andreja Bagara
V Nitre pôsobí od roku 1949, podľa Andreja Bagara sa volá od roku 1979. Od roku 1992 hráva v jednej z najväčších a najmodernejších divadelných budov na Slovensku.
Adresa: Svätoplukovo nám. 4, 950 53 Nitra
Riaditeľ: Ján Greššo
Telefón: Spojovateľka: ++42 /37/ 772 15 77
Obchodné oddelenia: 772 15 83
Umelecká prevádzka: 772 16 41
Fax: ++421 /37/ 652 48 71
Internet: www.dab.sk
Technické podmienky
VEĽKÁ SÁLA: 577 miest v sále, 20 miest v lóžach
javisko: 14x14 m, pohyblivá podlaha portál
šírka minimálna: 12 m
šírka maximálna: 19 m
výška minimálna: 8 m
výška maximálna: 11 m
javisková točňa: priemer 12,3 m
ŠTÚDIO počet miest 100 - 150
Osemuholníkový tvar s priemerom 17 metrov, pohyblivá podlaha
Staré divadlo Nitra
7. pešieho pluku 1
949 01 Nitra
Tel.: 037/ 652 50 03, 652 25 86
Fax.: 037/ 652 40 91
Domáca stránka: www.staredivadlo.sk
V roku 1951 vzniklo po Krajovom divadle v Nitre v poradí druhé profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. Jeho najvýraznejšou osobnosťou sa stal ochotnícky bábkar, neskôr významný autor bábkových hier - Ján Romanovský. V roku 1960 sa divadlo osamostatnilo a pôsobilo postupne ako Západoslovenské bábkové divadlo a Bábkové divadlo Nitra.
Pod názvom Staré divadlo sa zapísalo do divadelných análov po prvý raz 1. apríla 1999. Poslednú zmenu jeho názvu sprevádzala aj zmena programovej línie - z bábkového divadla pre deti na "divadlo pre celú rodinu".
Od roku 1992 bola tvorba divadla spätá predovšetkým s menami režiséra Ondreja Spišáka a výtvarníkov Františka Liptáka a Ivana Hudáka. Tvorivou osobnosťou, silou priťahujúcou ďaľších tvorcov, ktoré toto divadlo roky veľmi potrebovalo, však bol najmä Ondrej Spišák. Jeho inscenácie sa stali magnetom i pre divadelné publikum.
Andrej Bagar
Andrej Bagar je jedným zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla. Narodil sa 29. 10. 1900 v Trenčianskych Tepliciach. Ako dvanásťročný odišiel do Viedne, aby sa vyučil remeslu. Po večeroch navštevoval kurzy na dekoračnom oddelení umelecko-priemyselnej školy, mal sa totiž stať čalúnnikom. V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a poslali ho na taliansky front. Po vojne pracoval nakrátko ako robotník vo svojom rodisku. Vo Viedni, za učňovských rokov, hrával ochotnícky divadlo a tejto záľube sa venoval aj po návrate domov. V roku 1921 sa v Martine zúčastnil na konkurze Družstva SND a stal sa členom Propagačného činoherného súboru SND zvaného Marška. Keď sa súbor po roku rozpadol, odišiel Andrej Bagar študovať herectvo do Prahy na dramatické oddelenie konzervatória. V sezóne 1923/1924 nastúpil ako herec Slovenského národného divadla v Bratislave a čoskoro začal pracovať aj ako režisér. Po krátkom pôsobení v Košiciach a v Pardubiciach sa v roku 1927 vrátil do SND. Účinkoval tu nielen v činohre, ale aj v opere, operete a balete. Pred druhou svetovou vojnou účinkoval Andrej Bagar napríklad v hrách Macbeth , Hamlet či Večer Trojkráľový od anglického dramatika Williama Shakespeara, v Ostrovského Búrke , v Čechovovom Višňovom sade a v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias . V roku 1939 bol zatknutý pre ilegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa po roku z väzenia vrátil, pôsobil ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave pod pseudonymom Ján Minárik.
V roku 1942 ako hosť režíroval v nitrianskom Slovenskom ľudovom divadle hru J. Bradlaisa Štátny zástupca , o rok neskôr zas Čiernu vežu od G. S. Kaufmana. V roku 1944 sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine. Režíroval tu prvú inscenáciu Filip II . od belgického dramatika Verhaerena a vytvoril v nej aj hlavnú postavu. Po jej uvedení zakázali Andrejovi Bagarovi pobyt v Martine. V Slovenskom národnom povstaní pôsobil s divadelným súborom medzi partizánmi.
V roku 1945 menovali Andreja Bagara za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého riaditeľa SND. V roku 1949 bol predsedom konkurznej komisie vyberajúcej hercov do Nitrianskeho krajového divadla, ktoré bolo otvorené 20. decembra 1949 a prvú premiéru malo 14. januára 1950. Po desiatich rokoch od založenia Nitrianskeho krajového divadla Andrej Bagar o divadle uviedol: „Toto novorodeniatko prišlo na svet choré. Také choré, že sme sa oň po niekoľko rokov obávali.“ Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor VŠMU. V Nitre účinkoval v rokoch 1952 a 1953 v dvoch hrách - Veď sme svoji v úlohe Boľšova a v inscenácii Kocúrkovo ako Pán z Chudobíc. Dovedna stvárnil asi 370 divadelných postáv. Poslednou bol kardinál v hre Zástupca od nemeckého dramatika Hochhutha. Zomrel 31. 7. 1966 v Bratislave. Krajové divadlo v Nitre sa 1. mája 1979 premenovalo na Divadlo Andreja Bagara Nitra.
Prekladač
