Pre takmer dvomi rokmi vydal mladý Nitran svoju prvú knihu s názvom Tiesňové volanie v ktorej opisuje prácu záchranárov. Teraz prichádza na knižný trh so svojou druhou knihou s podobnou témou. Opisuje v nej prácu personálu na urgentnom príjme.

Položili sme mu zopár otázok aby sme o knihe dozvedeli viac.


Čo ťa viedlo k napísaniu navyše, jej téma určite nebola jednoduchá...?

Po dopísaní prvej knihy o záchranároch som nechcel opustiť prostredie nemocnice a zdravotníctva, chcel som zostať pri tej urgentnej medicíne. Videl som že takáto kniha na slovenskom knižnom trhu nie je , tak som začal premýšľať ako to spraviť aby to bolo zaujímavé a aj edukačné.

Práve to že téma bola zložitá ma bavilo, ale teraz si už vravím že konečne by som mohol napísať niečo pri čom sa menej zapotím. Aj keď každá minúta venovaná príprave písania mi niečo dala a naučila. Bol to v podstate zážitok, veľmi dobrá skúsenosť. Chcel som aby si mladí ľudia ktorí si vyberajú školu, vyberali urgentnú medicínu ale nie len záchranku aj aj tú na pôde nemocnice. Zažijú tam stovky pacientov za smenu, stovky osudov, životných príbehov. Je to veľmi živé a dobrodružné prostredie.


V čom je tvoja kniha jedinečná, odlišná od tých medicínskych, ktoré napísali erudovaný odborníci napríklad lekári?

Každá kniha je jedinečná. Každý autor je jedinečný. Každý píše iným štýlom. Myslím, že práve v tom je moja jedinečnosť že nie som ani spisovateľ ani lekár či zdravotník. Písal som si podľa seba a to ma bavilo.

Jedinečná je v tom že to nie je len medicína, vlastne o medicínu tam ani tak nejde. Nie je o príručka, nie je to odborná publikácia, nie je to učebnica. Je to príbeh spojený s odbornými úsekmi, taký úvod pre tých ktorí sa zaujímajú o urgentnú medicínu. Nazval som to odborná beletria. Nechcem sa ani v najmenšom porovnávať s odborníkmi ako napríklad docent Dobiáš ktorí sú s fachu a ktorí píše vynikajúco, erudovane. Ja píšem viac menej pre seba. A píšem o tom čo ma baví.

Ako dlho trvalo písanie knihy?

Samotné písanie netrvalo dlho, skôr to premýšľanie o obsahu knihy, to trvalo dlhšie. Ale predovšetkým som asi tri až 5 mesiacov rozmýšľal ako vôbec začať písať. Potom som sa do toho pustil a už to šlo. Prí písaní ma brzdili tie odborné postupy ktoré som musel konzultovať a hľadať v odborných knihách, preto som ku koncu knihy už od písania odborných postupov obmedzil na najnutnejšie.


Podobne ako prvá kniha ja táto sa odohráva v Nitre?

Hej. Je to najľahšie ak sa príbeh odohráva v meste v ktorom žije. Nemusel som premýšľať ako sa volajú ulice. Poznám Nitru celkom dobre a žijem tu rád , tak prečo by sa mal príbeh odohrávať napríklad v Bratislave ?


Ešte k tej príprave. Ako prebiehali prípravy na písanie knihy? Bol si v nejakom kontakte s personálom na urgentnom príjme?

Ako som už spomínal, odborné postupy som si overoval v odborných knihách ale tiež počas desiatok hodín osobných konzultácií s lekármi a záchranármi. Samozrejme že predovšetkým som veci konzultoval s lekármi urgentológmi ktorí sú špecialistami na urgentnú medicínu.

Taktiež som mal možnosť navštíviť dva urgentné príjmy. Niekoľko hodín som strávil na urgente v Spišskej Novej Vsi kde majú najmodernejší urgentný príjem na Slovensku a potom tiež na urgente Trnave. Postupy sú všade rovnaké, ale spektrum pacientom bolo trochu odlišné. Na východe som videl viac menej rómskych spoluobčanov s menej vážnymi až banálnymi problémami, ktoré si ani nevyžadovali návštevu urgentného príjmu ale zasa v Trnave, keďže je tam aj väčšia spádová oblasť tak tam to bolo živšie a tie stavy pestrejšie. Od stavov kedy bol pacient v priamom ohrození života až po menšie úrazy pri športe ktoré si vyžadovali len ošetrenie na traumatologickej ambulancii.


Výhercovia súťaže - blahoželáme k výhre!



Juraj Bobek
Daniela Biela



Zdroj: Nitralive.sk