Ustavičný rast frekvencie cestnej premávky, vývoj dopravných prostriedkov ako i búrlivé zmeny spoločenských vzťahov, enormne zvyšujú napätosť a konfliktnosť v cestnej premávke, znásobujú množstvo a intenzitu frustračných situácií, ktoré vo zvýšenej miere pôsobia stresujúco na každého účastníka cestnej premávky a tak sa cestná doprava stáva rizikovou už vo svojej podstate aj bez vzniku kolíznych situácií s následnými dôsledkami.

Do tohto fenoménu (vo svojich súvislostiach) s úplnou samozrejmosťou patrí i dopravné značenie, riadenie cestnej premávky svetelnou signalizáciou ako i organizácia cestnej premávky všeobecne – najmä ak tieto svojím vplyvom na psychiku vodiča pôsobia nejednoznačne, nedôveryhodne často až zavádzajúco, čo v dôsledkoch priamo vplýva na už spomínanú konfliktnosť.

Dopravné značenie, ako i svetelná signalizácia musia byť pre účastníkov cestnej premávky naprosto zrozumiteľné. Značky musia byť umiestnené tak, aby vynucovali pozornosť vodičov a súčasne poskytovali možnosť včasného rozhodovania. Musia výstižným spôsobom informovať užívateľov o dopravnej situácii a poskytovať úplný a jednoznačný výklad.

Dopravné značenie musí pôsobiť dôrazne a seriózne. Pokyny udávané dopravnými značkami si navzájom nesmú odporovať, nesmú byť protizmyselné alebo nelogické. Nestačí, aby dopravné značenie, svetelná signalizácia svojím vyhotovením a umiestnením spĺňali len tzv. technické normy, ale v prvom rade, aby komunikovali s psychickými kapacitami hlavne vodiča - účastníka cestnej premávky, možnostiam jeho osobnostných vlastností ako je prispôsobivosť, schopnostiam a spôsobilostiam. Informácie, príkazy, zákazy alebo výstrahy poskytované dopravnými značkami (ale i svetelné signály v špecifickom význame pojmu) musia byť podávané včas, zo správneho (očakávaného) miesta, aby účastníci cestnej premávky mali možnosť včas zaregistrovať údaj a reagovať naň spôsobom, ktorý nenaruší bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

Aby príslušné obmedzenia vyplývajúce z významu konkrétnych (zvislých trvalých, ale i prenosných) dopravných značiek, ako i všeobecnej úpravy zákona o cestnej premávke mali svoju trvalú a prirodzenú hodnotu, význam a autoritu, musí tu byť inštitút, ktorý význam týchto pojmov aj v reálnej praxi kontroluje, napĺňa a u menej chápavých a menej prispôsobivých aj vynucuje. Toľko vo všeobecnosti.

Ako je to však v praxi – konkrétne? Na sídlisku Klokočina je na začiatku Jurkovičovej ulice osadená zvislá DZ č. IP 28a „Obytná zóna“. Z významu tejto dopravnej značky vyplýva, že chodci môžu takúto cestu používať v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahuje ustanovenie zákona o chodcoch. Na tejto ceste je napríklad deťom dovolené i hrať sa... V obytnej zóne je povolená rýchlosť jazdy len do 20 km/h, pričom je vodič povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom i hrajúcim sa deťom – nesmie ich ohroziť... Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne je napríklad státie (parkovanie) motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou (IP 12 – 19, IP 27a) nie je určené inak. Ozaj – pustili by ste svoje dieťa mladšie ako 10 rokov voľne sa bicyklovať po Jurkovičovej ulici v čase tzv. dopravnej špičky? Je vám známe, že ak po tejto ulici pôjdete s vozidlom rýchlosťou 50 km/h môžete dostať pokutu až 140 eur? Ozaj – ako by ste reagovali na to, keby ste prišli ku svojmu vozidlu zaparkovanému na inom mieste ako na vyznačenom parkovisku a na ľavom prednom by ste našli „papuču“ a po príjazde mestskej polície by od vás chceli 50 eur? Nie – nedostanete pokutu. Lebo veď – kde budete parkovať? Nič z významu tejto dopravnej značky sa nedodržuje, nič neplatí a takmer za žiadne porušenie zákazu vyplývajúceho z tejto konkrétnej značky nepríde sankcia. Potom je namieste otázka – načo je tam táto dopravná značka? Aký má vlastne význam? Hlavne však – akú úlohu v tomto zohráva mestská polícia? Podobná situácia je i na Chrenovej na Lomnickej ulici – vedľa atletického štadióna... Priechody pre chodcov! Skúste zastaviť alebo zostať stáť (zaparkovať) svoje vozidlo bližšie ako 5 m od priechodu pre chodcov. Za pár minút – papuča. Správne. Všetci dobre vieme prečo. Len málokto z nás vie prečo takéto niečo nepostihne vodičov MHD, ktorí vezúc cestujúcich, zastavia na zastávke úplne pred priechodom (dokonca i na ňom!) a nechávajú tých svojich cestujúcich prechádzať (po riadne vyznačenom priechode pre chodcov) na druhú stranu cesty s výrazným rizikom ujmy na zdraví - tesne popred svoje vozidlo. Áno, vodičom MHD vnútorný predpis prikazuje zastaviť so svojím autobusom prednou časťou tesne pri označníku zastávky. Ak vodič poruší tento príkaz – nasleduje sankcia od zamestnávateľa. Kto teda prikázal „namaľovať“ priechod pre chodcov tesne pri označníku zastávky MHD? Ak je teda taký predpis – kto povolil umiestniť označník zastávky tesne pred vyznačeným priechodom pre chodcov? Kde je tu logika, zdravý rozum? Ak niekto poruší zákon – prečo nepríde automaticky sankcia od štátu? Čo je prednejšie – nejaký vnútorný predpis zamestnávateľa – alebo zákon NR SR, hlavne však zdravie a životy ľudí..?

Vodorovné dopravné značenie! Ideme po Novozámockej ulici smerom z centra – náš cieľ je Široká ulica, prvá odbočka doľava – hneď za križovatkou s Priemyselnou. Po túto križovatku je Novozámocká s dvomi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy – teda sme v ľavom pruhu, logicky. Tesne pred križovatkou so Širokou nás však dopravné značenie (zvislé i vodorovné) núti prejsť do pravého pruhu, aby vzápätí (po 3 metroch!) sme znova prešli naspäť do ľavého – odbočovacieho. Skôr ako sa dostaneme k samotnému odbočeniu dvakrát na krátkom úseku (celkom zbytočne!) dochádza ku kolíznej situácii – prvýkrát pri prechádzaní do pravého pruhu a druhýkrát pri vracaní sa naspäť - prechádzaní do ľavého odbočovacieho! Celá Novozámocká ulica svojím vodorovným dopravným značením je skôr umelecké dielo, ktorého hodnota je vyjadrená stovkami kilogramov použitej farby ako cesta so zmysluplným vodorovným dopravným značením pozitívne vplývajúcim na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Štefánikova trieda – smer z centra, chodník pre chodcov od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny – až po Staničnú! Takmer po celej jeho dĺžke zaparkované vozidlá. Pamätáte... Chodci – priamo ohrozovaní vodičmi! Na chodníku! Vodiči namietali – veď predsa majú (chodci) 1,5 m! Čo im nestačí? Mestská polícia bola bezradná!? Muselo sa pristúpiť k fyzickej zábrane vjazdu vozidiel na tento chodník? Obrovské balvany, betónové „kvetináče“! Naozaj sa muselo? Nestačilo len správne interpretovať príslušné ustanovenie zákona a nekompromisne ho aplikovať? Veď ak chcel vodič zaparkovať s vozidlom na tomto chodníku musel evidentne po ňom i určitý úsek jazdiť! No a použiť chodník pre jazdu je vodičovi dovolené len vo výnimočných prípadoch! Tento prípad však medzi ne určite nepatrí! Ak chcem zaparkovať na inom mieste ako na ceste a priestore, ktorý k nej patrí - teda i ten chodník ako súčasť cesty(!) (a nie chodník trebárs v parku na Sihoti!) nestačí mať istotu, že chodcom nezavadziam, že „majú 1,5 m“! Čo ešte treba mestskému policajtovi, aby si splnil svoje poslanie?

Alebo taká Chrenovská cesta... Ideme od kruhového objazdu pod Zoborom smerom na R1 (Nitra juh). Svojho času bola Chrenovská cesta (od kruhového objazdu pod Zoborom až po križovatku pri cintoríne a opačne) deviatym najnehodovejším miestom v republike. Potom, po čase prišla úľava. Nie však pozitívnymi zmenami v organizácii dopravy, ale znížením frekvencie dopravy - otvorením R1...

Najkonfliktnejším a najnehodovejším miestom na tejto ceste bol (a je) ten kruhový objazd pod Zoborom. Už o ňom (o rozporuplnom dopravnom značení) bola zmienka. Ideme však ďalej – ideme smerom na R1 (Nitra juh). Tesne pri čerpacej stanici Shell nás veľká DZ „Návesť pred križovatkou“ informuje, že na túto cestu sa dostaneme, ak v nasledujúcej križovatke pôjdeme priamo (doprava na Nové Zámky, Komárno a doľava smerom ne Zlaté Moravce). Po pár desiatkach metrov nás ďalšia – príkazová DZ č. C 25 „Radenie jazdných pruhov pred križovatkou“ upozorňuje, že ak chceme ísť priamo (teda na tú R1), tak treba použiť buď ľavý alebo stredný jazdný pruh (v ľavom možnosť ešte odbočiť na Vašinovu). Pravý – ten je do centra a na tie Nové Zámky, Komárno. Ideme teda v ľavom jazdnom pruhu, na križovatke s Vašinovou priamo a po pár metroch zisťujeme, že (po pravej strane) prechádzame cez prerušovanú čiaru – do vedľajšieho pruhu, ktorý smeruje na Zlaté Moravce a následne „narazíme“ na vodorovnú DZ V 13 „Šikmé rovnobežné čiary“, ktorá nás už ďalej jednoducho nepustí – musíme teda zmeniť náš úmysel a pokračovať v smere na Zlaté Moravce (ak to všetko v zdraví prežijeme)! Toto nikomu nevadí?

Ďalším neuralgický miestom na tejto ceste je (v opačnom smere) - v smere od cintorína „odbočka“ doľava na čerpaciu stanicu Shell. Z hľadiska technického – klasika, odbočovací pruh medzi ostrovčekmi – bez negatívneho vplyvu na premávku. To, čo sa však udeje vodičovi po načerpaní paliva a zaplatení však už hraničí s iracionálnosťou, odporujúce logike! Jednoducho – dopravné značenie, ale i technické riešenie pri výjazde z čerpačky mu neumožňuje pokračovať ďalej do cieľa jeho cesty, ale naspäť – odkiaľ prišiel! Všetci tí, ktorí „naleteli“ to (neveriac vlastným očiam) riešili otočením sa na najbližšej križovatke so Šípovou ulicou. Nakoľko však takýto spôsob jazdy negatívne pôsobil na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky KDI nariadil umiestniť tam DZ zo zákazom otáčania. Vodiči však tento zákaz väčšinou nerešpektovali (čo iné aj mohli robiť?!), takže po čase tento „ukľudňujúci“ prvok v cestnej premávke odstránili no pomerne výrazný vplyv na (ne)bezpečnosť a (ne)plynulosť cestnej premávky na tomto mieste však zostal i naďalej. Predstavujem si však vodiča väčšej súpravy, ktorému priestor tejto križovatky neumožní otočiť sa... Kde sa ten otočí?

Prenosné dopravné značky – svojim významom sú nadradené značkám trvalým. Spomeniem len jeden prípad. V čase konania sa väčších akcií na výstavisku Agrokomplex Mesto nechá pri vjazdoch do priľahlých bytových komplexov umiestniť (na zvláštnom stojane) DZ č.B1 „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ s dodatkovou tabuľkou E12 „Okrem dopravnej obsluhy“. Nebudem uvádzať čo všetko sa myslí pod pojmom „dopravná obsluha“ – teda okrem zásobovacích vozidiel, taxíkov a vozidiel vykonávajúcich opravy, servis, vozidlá s parkovacím preukazom ZŤP a O3, sú to vozidlá, ktorých vodiči, prípadne prevádzkovatelia, majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo, garáž alebo prevádzku. Ráno – v prvý deň pred otvorením brán výstaviska sú tieto značky rozložené doprostred pred vjazdom do jednotlivých ulíc – spomeniem len jednu – Javorová. Už o 9,00 hod. sú všetky parkovacie miesta v tomto priestore obsadené. Žiadna oprava, žiaden servis, žiadne sťahovanie – len osobné motorové vozidlá s nitrianskym EČV a EČV rôznych okresov Slovenska, ale i okolitých štátov. Okolo desiatej hodiny príde k tejto dopravnej značke mestský policajt na bicykli, bicykel oprie o stojan za značkou – odíde na chodník – a stojí. Za chrbtom má desiatky prípadov, ktoré má z titulu svojej právomoci, ale i povinnosti riešiť. Nič sa nedeje! Neuveriteľné, nepochopiteľné! Evidentné porušenie predpisu, zákona na jednej strane a nevysvetliteľné ničnekonanie zo strany polície na strane druhej.

Iný problém s „dopravnou obsluhou“. Keby na tom parkovisku boli všetky motorové vozidlá s nitrianskymi „ešpézetkami“ – ako zistí mestský (ale i iný) policajt, že vodič konkrétneho vozidla nie je napríklad z Cabaja, alebo z Vrábeľ? Teda, že tam nemá trvalý pobyt..? Preto aj práve kvôli tomuto pojem „rezident“ a „rezidentský preukaz“ položený na prístrojovom paneli vozidla (a s tým spojené súvislosti s trvalým parkovaním v medziblokových priestoroch sídliska) nadobúdajú relevantný význam...

Ďalšie súvislosti s touto dopravnou značkou. Okrem toho, že takto umiestnená dopravná značka tvorí pomerne významnú (nebezpečnú) fyzickú prekážku, táto zákazová dopravná značka (č.B1) zakazuje vjazd všetkých vozidiel v oboch smeroch. Všetkých vozidiel – teda i cyklistov, ale i ľudí s ručným vozíkom širším ako 60 cm – čo je nelogické, neodôvodniteľné. Toto je ďalší prípad neprofesionálneho postupu zo strany všetkých zainteresovaných. Potom nie je sa čo čudovať, že takto realizované dopravné značenie (ale i príslušné orgány správcu mestských komunikácií a mestská polícia) strácajú svoju prirodzenú autoritu.

Toto je len niekoľko prípadov, žiaľbohu až predlho pretrvávajúcich anomálií z oblasti organizácie cestnej premávky v našom meste, ktoré sú diskutabilné, jednoducho nefungujú a v dôsledkoch pôsobia demoralizujúco, hlavne však proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je len otázka – prečo je to tak – a dokedy?

Ivan Čerešňák