Veľká predvolebná diskusia s kandidátmi na poslancov/primátora v komunálnych voľbách 2014 v meste Nitra.

Zoznam tém - každý deň sa diskutuje na 1. tému.

Pravidlá:

- každý deň 1 téma zo zoznamu
- kandidáti posielajte text/odpovede na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. spolu s menom, volebným obvodom a volebným číslom
- termín každý deň do 16:00 hod.
- otvorenie diskusie / zverejnenie článku vždy o 19:00 hod.


1. Parkovanie (poslať text do 4.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
2. Doprava - návrh riešenia (poslať text do 5.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
3. Cyklotrasy, chodníky (poslať text do 6.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
4. Životné prostredie (poslať text do 7.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
5. Osvetlenie mesta (poslať text do 8.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
6. Šport, športoviská, ihriská, štadióny (poslať text do 9.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
7. Pešia zóna, centrum mesta (poslať text do 10.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
8. Sociálna politika - školy, byty, senior centrá (poslať text do 11.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
9. Cestovný ruch (poslať text do 12.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)
10. Lanovka, akvapark, kúpalisko (poslať text do 13.11. do 16:00 hod, zverejnenie o 19:00 hod.)



1. PARKOVANIE

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Dušan Damašek - kandidát na primátora Nitry č. 1 a kandidát na poslanca za Chrenovú a Janíkovce č. 4

V súčasnosti asi náš najviac spomínaný problém v meste sa týka parkovania. Trba si uvedomiť, že auto nestojí 5eur a ľudia keď si auto kúpia, tak chcú na ňom aj jazdiť a samozrejme aj bezproblémovo parkovať. Čistý zisk z výberu parkovného je pre mesto cca 100000 eur ročne. Čo predstavuje zhruba 0,15% prínos do rozpočtu mesta. Je to teda úplne zanedbateľná suma na to, koľko starostí je s tým spojených. V Nitre je registrovaných viac ako 40000 motorových vozidiel, to zn. že skoro každý druhý občan vlastní auto alebo iný motorový dopravný prostriedok. Riešiť v tomto stave parkovanie je preto zložité a akékoľvek riešenie bude pre nás nepopulárne. Mesto musí ale parkovanie ponať ako službu obyvateľom. Takže, aby som predstavil môj pohľad, tak sa trochu rozpíšem. Musíme si povedať, že veľkou príčinou daného problému sú autá kt. stoja na jednom mieste celý deň a tiež nedostatok parkovacích miest. Parkovanie bude formou SMS, hlasovým volaním alebo cez internet. Keďže tu mame ale aj zastarané typy parkovacích automatov, tak tie sa budú nahrádzať modernými ( na kt. sa bude dať zadať EČV ). Toto je vec, kt. tu mala byt už min. 10 rokov. Nitra bude mať len jednu zónu parkovania - staré mesto resp. centrum mesta a prvé priľahlé ulice. Parkovanie bude prvých 60 min. bezplatne, potom bude tarifikovanie po 30 min. ale kumulovane. Čiže prvá pol hodina za 0,25 eura, druhá pol hodina tiež za 0,25 eura ale už každá ďalšia hodina za 1 euro. Aby to nebolo také jednoduché, tak bude systém prepojený s EČV vozidla a číslom parkovacieho automatu. V praxi to bude tak, že prídem na parkovisko, chcem si ísť len niečo vybaviť na úrad alebo kúpiť do obchodu, tak na automate alebo na telefóne zadám EČV môjho auta a číslo automatu pri kt. parkujem. Automat mi vytlačí lístok s časom, EČV a lokalitou – telefón prijme spätnú SMS. Následne po 60 minútach s autom odídem. Ak by som chcel naďalej parkovať za 0 eur, tak jedine o minimálne 3 automaty - lokality ďalej. Na rovnakom mieste už len za bežnú cenu. Toto nie je utópia ale zmes systémov, ktoré bežne fungujú v zahraničí. Myslím si, že týmto opatrením by sa zvýšil aj pohyb ľudí na pešej zóne. Ďalšia vec, kt. má na toto celé dopad je to, že mesto nebolo schopné okrem jednej štúdie urobiť niečo s parkovacím domom. Parkovací dom v centre mesta alebo v jeho tesnej blízkosti je pre Nitru nutnosť – je však úplne zbytočne stavať parkovací dom v blízkosti Mlynov. Čo sa týka kontroly, tak napr. v Amstedame majú na to motorové vozidlo tzv. SCAN – A – CAR, kt. dokáže scanovat EČV až pri 50 km/h rýchlosti. Takto sa napríklad dokáže odbremeniť mestská polícia. Na záver by som ešte dodal, že je úplne samozrejmé zrušenie parkovacích kariet pre poslancov a iných privilegovaných ľudí.

Róbert Sitár - nezávislý kandidát na poslanca za Klokočinu č. 31

Často spomínaný problém nášho mesta hlavne pred voľbami. Parkovanie je vizitkou vedenia samosprávy v našom meste a hlavne tých poslancov, ktorí sa chvália, že sú v Mestskom zastupiteľstve už niekoľko volebných období. Mojim cieľom je presadzovanie vytvorenia nových parkovacích miest na nevyužitých plochách. Vytvoriť nové parkovacie miesta vieme zjednosmernením niektorých ulíc, ako je napríklad na Zvolenskej ulici a výstavbou hromadných garáží - parkovacích domov. Parkovacie miesta je potrebné vytvoriť, ale taktiež aj udržiavať. Zanedbané, zarastené parkovacie miesta môžeme vidieť ako aj na mnohých iných uliciach, tak aj na Alexyho ulici. Trošku som smutný z toho, že krajské mesto ako je to naše nemá ešte stále SMS parking. SMS parking nájdeme napríklad už aj vo Veľkom Krtíši s 12 600 obyvateľmi. Uzatvoril by som túto tému vetou, že tak kde je vôľa, tam je cesta, kde je cesta tam sú parkovacie miesta a kde sú parkovacie miesta, tak tam by mal byť v dnešnej dobe určite aj SMS parking.

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

Téma parkovanie býva šlágrom každých komunálnych volieb. Nie je to inak aj pri týchto voľbách. Ako riešiť problémy s parkovaním v obytných zónach? Riešení sa ponúka niekoľko. Najjednoduchším riešením je zjednosmerňovanie komunikácii priľahlých k obytným domom. Pozitívami sú časová a finančná nenáročnosť, primeraná dostupnosť a najmä zriadenie parkovacích miest bez záberu zelených plôch. Negatívom je predĺženie prístupových trás, ktoré môže vyvolať zhoršenie životného prostredia. Druhým riešením je budovanie klasických parkovacích plôch. Pozitívami sú spravidla dobrá dostupnosť a štandartný komfort parkovania. Negatívami sú nízka efektivita využitia priestoru, časová a finančná náročnosť. Tretím riešením je výstavba hromadných garáží. Pozitívom tohto riešenia je efektívne využitie priestoru, ktorého je na sídlisku nedostatok a komfortné parkovanie. Negatívom je jeho finančná a časová náročnosť ( potrebné povolenia), nie vždy optimálna dostupnosť a zvýšenie intenzity premávky. Napísal som tri možné riešenie, no viacerí budú namietať, že nič nové pod slnkom. Ako teda vyriešiť parkovanie? Podľa mňa by to malo fungovať takto. Na začiatku by sa mala urobiť analýza koľko a aké vozidlá parkujú v záujmovej zóne, koľko je parkovacích miest v súčasnosti, aké priestorové možnosti sú na budovanie parkovísk, hromadných garáží a zjednosmernenie ulíc, ktoré vozidlá chceme so sídliska dostať preč ( napr. nákladné, firemné), kde budú vylúčené vozidlá parkovať a podobne. Na základe tejto analýzy by sa vytvoril komplexný návrh možností rozšírenia parkovania. Návrh by sa prerokoval s občanmi, ktorí by mali možnosť ho pripomienkovať. Po pripomienkovaní by konečné riešenie bolo schválené príslušnými orgánmi a organizáciami. Súčasťou návrhu by bol presný časový plán realizácie jednotlivých opatrení. Okrem uvedených opatrení by sa mali zabezpečiť podmienky, aby ľudia nemali záujem vlastniť auto. Predpokladom je dobre fungujúca hromadná doprava alebo vytvorenie podmienok pre cyklistov.

P.s.1 Pre mňa veľmi otázne a diskutabilné zostáva tzv. rezidentské parkovanie. Čo vy nato?
P.s.2 K spoplatneniu parkovania som sa nedávno vyjadril vo svojom blogu.

Michal Šimonek - nezávislý kandidát na poslanca za Staré mesto č. 20

Upozornenie: môj volebný program neobsahuje prázdne sľuby – je to môj názor a pohľad na nedostatky v Nitre a ich riešenie.

- výstavba parkovacích domov v centre: parkovisko Wilsonovo nábrežie, parkovisko Stapring, podzemné parkovisko Svätoplukovo námestie/Mostná/Župné námestie
- stop zjednosmerňovaniu – jazda po Nitre sa stáva komplikovanejšia práve vďaka jednosmerným uliciam, niekde pomohli, ale problém to nerieši
- parkovanie zdarma na prvých 15 minút pred Hlavnou poštou v Nitre
- stop automatom, ktoré nevydávajú
- nižšia cena za parkovanie pre občanov mesta – občan platiaci si dane by nemal platiť rovnakú sumu ako návštevník Nitry/turista
- Mestská polícia v Nitre nesmie mať ako hlavnú náplň práce osádzanie papúč a vyberanie pokút
- budovanie parkovacích miest na sídliskách v masovejšej forme premyslene a nie na úkor zelene
- zastaviť nezmyselné umiestňovanie automatov na úzke a krátke ulice – suma vynaložená na zakúpenie automatu sa v podstate nikdy nevráti

Pár čísiel: Mestská polícia vybrala na “papučiach” v roku 2013 132 260€, v roku 2014 do konca septemrba 94 650€. Mesto vybralo z automatov na parkovanie za rok 2012 sumu 420 tisíc eur.

Odpoveď na otázku z diskusie: 1. spoplatnenie na parkoviskách na sídlisku je absolútny nezmysel a neschopnosť riešiť parkovanie, 2. nesúhlasím - automaty boli osadené aj na ulice kde sa zmestí len pár áut - takýto automat si na seba nezarobí - takéto automaty sú pod Kalváriou - dosiahlo sa tým len vytlačenie áut o ulicu ďalej, vadí mi aj vytváranie parkovísk bez opravy komunikácie - premaľovaním starej cesty, vadí mi, že automaty nevydávajú a nedá sa zaplatiť cez SMS, parkovanie na trávnikoch, 3. moja predstava - centrum riešiť postavením parkovacích domov, zvyšené mestské časti potrebujú urýchlené dobudovanie spevnených parkovacích plôch - aktuálne tempo je veľmi pomalé - sú ulice na ktorých o parkovisku ani nechyrujú a parkuje sa hlava nehlava. Parkovacie domy na sídliskách sú podľa môjho názoru bezpredmetné - ľudia nebudú parkovať v parkovacom dome 100m od bytovky - koniec koncov za všetko hovorí už dávnejší zámer mesta vybudovať parkovacie domy - občania nemali o to záujem.

Michal Obtulovič - nezávislý kandidát za Čermáň č. 2

Presne ako je spomínané, podľa mňa na parkovaní si chce asi každý 'nahnať body'. Aj napriek tomu, že radšej diskutujem o riešeniach ako kritizujem, musel som to spomenúť. Takže v prvom rade by bolo treba spomenúť, že je nutné obetovať istú časť zelene na vytvorenie nových parkovacích miest, inak nie je kde.Podzemné garáže (to ťažko), Parkovacie domy - predstavte si ako 'pohodlné' je parkovanie v nákupných centrách, pretože to je obdobné. Úplne nijak lebo parkujete už ďaleko od svojho cieľa, samozrejme ak neparkujete rovno pri dverách. Druhá vec, kde by tie parkovacie domy mali akože byť? Takže jediná možná voľba je obetovať zeleň na úkor pohodlnejšieho parkovania. Na obranu svojho argumentu chcem povedať nasledovné: 1. Auto voľakedy mal len niekto, čiže podľa toho aj boli navrhované parkoviská. Nerátalo sa s tým a teraz s tým máme problémy. Dnes má jedna domácnosť aj 2-3 autá, je to možné. 2. Treba povedať, že prvý model napríklad VW golfu bol dlhý len 3,7m a dnes je jeho najaktuálnejšia verzia dlhá 4,2m (nárast o 0,5m). Takže áut nielen pribúda ale sa aj zväčšujú. Preto musí v dnešnej dobe každý vystupovať tak, že to vyzerá ako keby mal ochrnuté nohy. 3. Zeleň by sme samozrejme nezlikvidovali úplne, len by sme ju preniesli na iné miesto, tak aby z nej v konečnom dôsledku neubudlo

Daniel Balko - kandidát na poslanca za mestskú časť Diely, Mlynárce, Kynek a Párovské Háje č. 1

Problém parkovanie v meste má viac rovín. Treba napríklad odlíšiť parkovanie pred bytovkami na sídlisku od parkovania v centre mesta. Taktiež aj na sídliskách sú ulice, kde sa relatívne všetky auta pomestia a problém vytvárajú „cudzie“ autá, od ulíc, kde sa nepomestia ani autá tam bývajúcich obyvateľov (najmä Klokočina a Diely) Jediné riešenie je výstavba nových parkovacích plôch. Rôzne modely regulácie môžu čiastočne pomôcť, ale musia zodpovedať reálnym možnostiam danej lokality. Napríklad je zatiaľ nelogické zaviesť platenie za parkovacie miesto na sídlisku, pokiaľ tam reálne takéto voľné miesto neexistuje. Parkovanie na sídliskách navrhujem riešiť v nasledujúcich krokoch:
1) Spraviť audit všetkých parkovacích miest v Nitre a podľa počtu bytov rozdeliť ulice na také, kde vychádza viac ako jedno parkovacie miesto na byt, kde vychádza aspoň jedno miesto na byt a také, kde je menej miest ako bytov. Nové parkovacie miesta potom riešiť v prvom rade tam, kde najviac chýbajú. Dovoľujem si upozorniť, že riešením v tomto prípade nemusia byť parkovacie domy, ktoré sa môžu nachádzať aj stovky metrov od domu. Jedno parkovacie miesto na byt sa musí nachádzať v blízkosti domu. (Keď som ešte dávnejšie robili prieskum medzi obyvateľmi Dielov, tak sa jasne ukázalo, že záujem o parkovacie miesto v parkovacom dome sa znižuje nielen podľa jeho ceny , ale aj do jeho vzdialenosti. Parkovacie domy sú riešením pre domácnosti, v ktorých je aut viacej.
2) Zamedziť možnosť parkovať pred bytovkami nákladným a úžitkovým vozidlám. Pre tieto vozidlá vyhradiť na sídliskách špeciálne plochy. Tieto plochy nemusia byť nutne pri každej ulici a preto by nemal byť problém ich nájsť a vyhradiť.
3) Na každý bytový dom vyhradiť jedno parkovacie miesto. Je na majiteľovi miesta, či ho využije on alebo ho niekomu poskytne. Toto miesto však podmieniť trvalým pobytom obyvateľov domu v Nitre. Treba stimulovať aj ochotu osôb nahlásiť sa v Nitre na trvalý pobyt, čím sa zvýši príjem mesta z podielových daní.
4) Za ďalšie parkovacie miesta zaviesť ročný poplatok, ktorý by sa týkal aj osôb, ktoré v Nitre bývajú, no nemajú tu trvalý pobyt. Parkovacie miesta na ďalšie autá by už nemuseli byť nutne „hneď“ vedľa domu a mohli by sa vyriešiť aj formou parkovacích domov. Investor ich výstavby by tak mal istotu naplnenie priestoru a návratnosti investície. Fungoval by tak model jedno auto na byt grátis z garantovaným miestom a za ostatné sa platí.
5) Všetky nové domy, ktoré by sa mali stavať schvaľovať len za predpokladu, že ich súčasťou budú aj parkovacie miesta v dostatočnej kapacite. Platí to aj dnes, ale často sa to obchádza, respektíve ako parkovacie miesta slúžia súčasné nedostatočné parkoviská.

Parkovanie v centre mesta opäť spočíva v nedostatku parkovacích miest. Tu je však čiastočný rozdiel v tom, že značnú časť parkovacích miest počas dňa obsadzujú aj návštevníci mesta. Parkovacie miesta v centre mesta sa určite nevyriešia spoplatňovaním ďalších ulíc. Na tento model doplácajú len Nitrania, ktorí majú v centre mesta prácu. Preto treba odlíšiť parkovanie návštevníkov od parkovania osôb, ktoré v meste bývajú alebo tam pracujú. Pokiaľ cieľ cesty návštevníka nemá parkovacie miesto, treba ho zastaviť na záchytnom parkovisku, tak ako sa to robí aj v iných mestách. Parkovacie miesta pre návštevníkov majú dnes iba nákupné centrá a čiastočne krajská nemocnica. Pokiaľ však návštevník smeruje napríklad do úradov, narazí na parkovací problém. Úrad Nitrianskej župy sídli na troch miestach a ani pred jedným nie sú parkovacie miesta pre klientov, podobne parkovisko pred obvodným úradom (bývalý Krajský úrad) slúži len pre ich zamestnancov a aj to nedostačujúco. Záchytné parkoviská bude treba vybudovať na hlavných prístupoch do mesta. (V Krškanoch zo smeru Nové Zámky a Komárno, na Chrenovej zo strany Levíc, Zlatých Moraviec, Vrábel a R1. Starý vjazd z R1 od Bratislavy možno vyriešia aj súčasné parkoviská pred Tescom, Merkury Market a možno postačí rozšíriť parkovisko pod Zoborom vedľa Napervillskej z časti od Topoľčian) Aby však záchytné parkoviská naozaj plnili svoju úlohu, ich samotné postavenie nebude stačiť. Parkovanie na nich sa musí „oplatiť“ S parkovísk bude treba zabezpečiť prehľadnú verejnú dopravu a zaviesť rôzne motivácie. Napríklad, aby parkovací lístok slúžil aj ako lístok na verejnú dopravu a podobne. Až potom sa uvoľnia miesta v centre pre jeho obyvateľov.


2. DOPRAVA - NÁVRH RIEŠENIA

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Na dopravu v Nitre sa pozerám z viacerých hľadísk. Prvým sú chýbajúce cesty a prepojenia. Južný obchvat Nitry mesto nerieši až tak ako by mal. Preto je potrebné dostavať prepojenie Priemyselná – Dlhá – Levická, spojku z križovatky R1 Selenec pod Zobor, napojenie križovatky Čermáň (R1) poza Krškany na I/64 – tieto menované čiastočne napravia zle riešený južný obchvat. K nim by som ešte pridal potrebu postaviť EXIT Agrokomplex, ktorý by tiež znížil počet áut prechádzajúcich centrom mesta a zároveň by bol použiteľný pre obyvateľov centra, Chrenovej. Za čo by som bojoval je zákaz vjazdu tranzitu centra mesta – samozrejme zásobovanie je potrebné, jedná sa mi len o kamióny, ktoré veľkou rýchlosťou len Nitrou prechádzajú a to hlavne v noci. Zákaz by som osadil na úroveň železničného mosta na Novozámockej ulici. Druhá vec je riešenie existujúcich ciest – chýba napríklad pripravované druhé ľavé odbočenie zo Štúrovej na Štefánikovu v smere od Univerzitného mosta, vnútorný okruh mesta nemá dostatočne kvalitný povrch, chýbajú pruhy pre odbočenie. Najväčším problémom ciest v Nitre je kvalita ich opráv – vo väčšine prípadov len čiastočné rekonštrukcia bez väčšieho efektu a za veľa peňazí – viď Štúrova a Štefánikova ulica. Ich rekonštrukciu som reklamoval avšak bez výsledku (môjmu boju s úradníkmi ohľadom reklamácie sa budem venovať na svojom webe www.nitravolby.info). Treťou oblasťou, ktorá sa týka dopravy je bezpečnostné hľadisko – v Nitre máme len 4 osvetlené priechody pre chodcov čo je veľmi málo pre krajské mesto. Takisto osvetlenie ulíc je biedne – modernizácia je v nedohľadne zrejme. Prispieva to k zníženej bezpečnosti na cestách.

Za zmienku stojí spomenúť napríklad „Vybudovaný“ kruhový objazd na Dolnozoborskej ulici pod Amfiteátrom. Prenosné značenie bolo osadené na starú rozbitú vozovku a tento špás vyšiel mesto na 17 tisíc eur. Nehovoriac o probléme vodičov MHD zastaviť na zastávke za ním.

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

Problémy dopravy v meste by som rozdelil na dve časti - problém centrálnej mestskej zóny a „okrajových“ častí mesta. Mnohí pri riešení dopravy v centre vkladali nádej do vybudovania R 1 tzv. “južného obchvatu“. Okamih pravdy nastal po spustení premávky na R 1. K zásadnému zníženiu dopravy došlo na Chrenovskej (zníženie o 40 %), no v centre mesta bol zaznamenaný pokles asi o 7 %. Možné riešenia dopravy v centre mesta sú uvedené v územnom pláne centrálnej mestskej zóny. Nosnou myšlienkou územného plánu je posunutie „pešej“ zóny až po mestský úrad. Predpokladom predĺženia je presunutie dopravy z cesty I. triedy, ktorá v súčasnosti vedie po Štefánikovej ulici v smere na Nové Zámky. Podľa územného plánu sa má doprava presunúť z cesty I. triedy na Cintorínsku a Staničnú resp. Československej armády. Predpokladom je rozšírenie Cintorínskej a Staničnej, aby tieto komunikácie mali 4 pruhy, zriadenie semaforov na križovatke s Coboriho, rozšírenie križovatky Cintorínska – Palánok a rozšírenie Československej armády. Vzhľadom na priestorové podmienky je rozšírenie týchto komunikácií podľa mňa nereálne. V prípade, že by sa to len predsa podarilo, premávka má byť vedená po vnútornom dopravnom okruhu, ktorý tvoria ulice Wilsnovo nábrežie –Mostná – Ďurkova – Párovská – Štúrova – Cintorínska – Československej armády.

Čo navrhujem?

1. Na križovatke Štefánikova – Štúrova je nevyhnutné zriadiť druhý pruh pre ľavé odbočenie v smere na Nové Zámky. Zlepšením odbočenia sa odľahčí ulica Československej armády.
2. Zriadenie samostatného pruhu pre ľavé odbočenie na Štefánikovej smerom do Chalúpkovej. Odľahčíme Československej armády a zlepšíme problematický prístup do parkoviska Mlynov.
3. Zriadenie vonkajšieho dopravného okruhu prepojením Novozámockej – Dlhej – Levickej a Jeleneckej.
4. Pre zlepšenie situácie v Mlynárciach a na Kyneku je potrebné obnovenie priameho napojenia cesty III. triedy na R1 v križovatke Lehota resp. Nitra - západ.
5. Pre zlepšenie situácie v Krškanoch je nevyhnutná preloženie cesty I/64 – v úseku Nitra – Komjatice.
6. S nárastom výstavby v Janíkovciach a v susedných obciach bude potrebné prijať opatrenia na Dlhej ulici. V Križovatke s Tr. A. Hlinku je potrebné doplniť odbočovací pruh v smere od centra na Dlhú a v smere z Dlhej na Chrenovskú. Prepojenie Novozámocká – Dlhá môže priniesť zvýšenie dopravy, preto je potrebné pokračovať s prepojením až na Levickú.
7. Osvetlenie priechodov.
8. Zvýšenie bezpečnosti pri školách


3. CYKLOTRASY, CHODNÍKY

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

Cyklistické komunikácie majú dve základné funkcie, dopravnú a rekreačnú. Cyklotrasy s dopravnou funkciou v cyklisticky rozvinutých krajinách, tvoria dôležitú súčasť dopravného systému. Umožňujú bezpečnú a rýchlu dopravu v centre mesta, pričom znižujú podiel individuálnej dopravy. V Nitre jednoznačne prevažujú cyklotrasy s rekreačnou funkciou. Každý hovorí o tom , koľko je áut v centre mesta, ale podmienky pre cyklistov tu nie sú vytvorené. Dopravnú funkciu má možno úsek od Zoborského mosta po univerzitný most a úseku popri Tr. A. Hlinku a Slančíkovej. Na Štefánikovej alebo Štúrovej nemáme ani meter cyklotrasy, pričom šírkové parametre by to umožňovali. O pešej zóne ani nehovorím. Bežne sa po pešej zóne premávajú autá, ale cyklistom je po väčšinu dňa zakázaný vjazd. Vybudovali sa nové cyklotrasy smerom na Krškany, ale na podjazd pod Univerzitným mostom, ktorý by ich bezpečne prepojil, sa zabudlo. Neodmysliteľnou súčasťou cyklotrás, by malo byť ich vybavenie. Stojany na bicykel chýbajú nielen na cyklotrasách ale a pri dôležitých inštitúciách. O odpočívadlách, ktoré majú krytý prístrešok, lavičky na sedenie a stôl, smetný kôš, informačnú tabuľu s mapou a cyklistické stojany, môžeme len snívať. Mesto by sa malo začať zaoberať myšlienkou zdieľania resp. požičiavania bicyklov. Takéto požičovne zriadiť na staniciach, v centre a na záchytných parkoviskách.

Preto je potrebné:
1. Sprístupniť cyklistom centrum mesta – pešiu zónu, Štefánikovu a Štúrovu ulicu.
2. Zlepšiť šírkové usporiadanie cyklotrás, aby boli bezpečné pre chodcov a cyklistov.
3. Doplniť stojany na bicykle a kvalitne vybavené odpočívadlá.
4. Vybudovať podjazd pod Univerzitným mostom.
5. Vytvoriť podmienky cyklistom na bezpečnú jazdu po komunikáciách.
6. Zviesť systém zdieľania bicyklov.

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

K téme cyklotrasy už bolo veľa článkov tu na Nitralive, rovnako o tom diskutujeme už roky v diskusnom fóre a v článkoch. Ja považujem za cyklotrasu len úsek Mostná - Univerzitný most nakoľko je oddelená časť pre chodcov a cyklistov a to viditeľne použitím iných materiálov, značenie je kvalitné a tiež sa tu nachádza oddychové miesto so stojanmi na bicykle, mapa a podobne. Zvyšné "cyklotrasy" v Nitre sú buď staré deravé chodníky s kde-tu namaľovanou zelenou čiarou, potom novšie úseky bez kvalitného značenia a robené narýchlo. Čakám ako označia nový úsek Chalupkova - Priemyselná ulica nakoľko tam absentujú značky aj čiara. Schválne som napísal Chalupkova pretože mestom proklamovaný úsek začína od Univerzitného mosta čo je blbosť - je tam len úzky krivý chodník a zásobovacia komunikácia - nevhodné a nebezpečné pre cyklistov. A to mi najviac vadí nielen na cyklotrasách v Nitre - nedotiahnuté veci, uponáhlané a bez koncepcie.

Riešenia?
- prehodnotiť a zmapovať existujúce cyklotrasy
- staré úseky prerobiť na vyhovujúce (povrch, značenie, stojany a iné vybavenie)
- navrhnúť a realizovať nové úseky tak aby vytvárali logickú sieť
- zrušiť nezmyselné cyklotrasy vedúce cez značky, osvetlenie a podobne
- spraviť kvalitné mapy - do ruky aj na internet a následne rozmiestniť po cyklotrasách
- mobilná aplikácia obsahujúca sieť cyklotrás po meste a okolí, odpočívadlá, cyklo-obchody

Čo sa týka chodníkov jednoznačne ich treba začať systematicky opravovať po celom meste - v centre by mali byť len dlaždené chodníky a nie aktuálny stav - kúsok asfalt, potom dlažba a znovu asfalt. Všetci vieme ako chodníky v Nitre vyzerajú - X-ročné a rozpadnuté, nelogicky postavené - ľudia si šlapú vlastné chodníky.


4. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Róbert Sitár - nezávislý kandidát na poslanca za Klokočinu č. 31

V našom meste je potrebné realizovať a dohliadať na pravidelné kosenie, hrabanie, udržiavanie a rozvoj mestskej zelene. Čistotu nášho mesta beriem ako samozrejmosť o ktorej nie je potrebné zbytočne veľa rozprávať, mala by to byť priorita každého jedného kandidáta.. Je smutné v akom stave sú detské ihriská a športové ihriská. S revitalizáciou tých, ktoré máme a výstavbou nových musíme začať čo najskôr. Budem trvať na tom, aby si aj súkromní vlastníci svoje pozemky na území mesta udržiavali v súlade s platnou legislatívou. Problém sa vyskytuje hlavne na Petzwalovej ulici, kde je trávnik dlhodobo neudržiavaný, množia sa tam hlodavce a ľudia tento problém na danej ulici už dlhodobo evidujú. Je mojou prioritou pustiť sa do riešenia tejto situácie. Pre seniorov a mamičky jednoduchší pohyb po Klokočine s kočíkmi a vozíkmi. V našom meste potrebujeme viac lavičiek na sedenie. Nie je prípustné, aby si nemali seniori, alebo mamičky s deťmi kde sadnúť v parkoch, alebo detských ihriskách, ktoré sú tu predovšetkým pre nich. Som za rozsiahlu výsadbu stromov a inej vegetácie v našom meste.

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Nie som odborník na túto tému, avšak životné prostredie v Nitre si všímam v podstate neustále. Nepáči sa mi, že trávniky v Nitre kosí Košická firma. Naopak sa mi páči križovatka Centro Nitra kde sú v teplých mesiacoch vždy vysadené kvetiny, rovnako trávniky okolo Centro sú pekne pokosené a upravené. Chýba mi viac kvetov a zelene v centre Nitry - stromy na Svätoplukovom námestí sú v zlom stave, trávnaté plochy neupravené, pošlapané. Napríklad ostrovčeky na križovatkách by som premenil z betónových na kvetinové. Za čo by som ako poslanec bojoval je výsadba vhodnejších druhov tráv a rovnako je potrebné trávniky dosadiť aby bolo menej blata. Pekný anglický trávnik by som rád videl pri divadle a tiež pri bývalej lávke. Na sídliskách je situácia odlišná - záleží mi aj na nich. Vyšlapané chodníky cez trávu sú realita, ktorú treba zmeniť. Páčia sa mi kvetináče, ktoré posledné roky pribudli na verejnom osvetlení v Nitre. Veľmi sa zmenila aj tvár ulice - promenády popri Mlynoch - toto je cesta kadiaľ by sa Nitra mala uberať. Nezabúdajme, že čím viac zelene, tým lepšie ovzdušie. V prípade výstavby nových budov, nákupných centier je potrebné určiť koľko stromov vyrúbeme a koľko sa nasadí naspať.


5. OSVETLENIE MESTA

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

Ku kvalite verejného osvetlenia ulíc nemám zásadné pripomienky. Rezervy však vidím v osvetlení priechodov pre chodcov. Z dôvodu zvýšenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné intenzívne osvetliť priechody pre chodcov a dôležité križovatky. Na Chrenovej je potrebné intenzívne osvetliť priechody pre chodcov na Výstavnej ulici, Tr. A. Hlinku, Chrenovskej pri cintoríne, Levickej ulici, Nábreží mládeže a na ul. Slančíkove. Okrem toho je potrebné osvetliť priechody v centre mesta pred mestským úradom a na Hviezdoslavovej ulici. Zároveň je potrebné osvetliť parkovisko pri atletickom štadióne.

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Nitra je po zotmení tmavé a smutné mesto. V čase keď už niektoré mestá a dokonca aj malé obce na Slovensku objavili LED technológiu, Nitra o takom niečom ani neuvažuje. V roku 2009 vykonala spoločnosť Centrum pre verejné osvetlenie v Nitre "Audit verejného osvetlenia mesta Nitra". Správa hovorí o 7 944 svetelných miestach. Zaujímavým údajom je počet spínačov na fotobunku - je ich 10. Pomocou nich sa zapína a vypína osvetlenie mesta. Náklady na dodávku el.energiu dosiahli v roku 2008 sumu 640 779 eur. Ešte zaujímavejší je údaj o nasvietení priechodov pre chodcov - síce sa nejedná o LED technológiu, ale finančná čiastka 1500 až 2000 eur na 1 priechod pre chodcov veľa napovie o tom aká je to v podstate "lacná" záležitosť keď si zoberieme koľko ľudských životov ochránime. V audite sa píše o nasvietení 70 priechodov pre chodcov za sumu 105 až 140 tisíc eur. Pre porovnanie terajšie vedenie mesta neváhalo zaplatiť 250 tisíc eur súkromníkovi "Hotel Olympia" za to, aby odišiel z budovy predčasne - zmluva by vypršala v júni 2015 a odišiel by zadarmo.

Pre terajšie vedenie mesta sú kšeftíky dôležitejšie ako bezpečné priechody v meste!

A čo pouličné osvetlenie? Aké sú jeho nedostatky? Okrem toho, že je zastaralé je značná časť v zlom stave, veľa lámp je príliš vysoko, intenzita svetla je nedostačujúca, častokrát "zavadzá" zeleň, nerovnomerné osvetlenie - svieti každá druhá lampa a podobne. V čase keď aj menšie obce riešia LED osvetlenie tak v Nitre sa nič nedeje.

Škoda, že audit LED technológiu nespomína, hovorí o nutnosti komplexnej výmeny za sodíkové výbojky.

Aká zmena je podľa mňa potrebná?

- postupne vymeniť osvetlenie za LED v celom meste
- dosiahne sa tak nemalá úspora na el.energii
- dosiahneme svetlejšie a bezpečnejšie ulice
- dosiahneme bezpečné priechody pre chodcov

Samozrejme si uvedomujem, že je to nemalá investícia, v roku 2010 však bolo napríklad možné požiadať o grant na modernizáciu pre mestá a obce. Je to investícia do bezpečnosti a svetlej budúcnosti Nitry :-)


6. ŠPORT, ŠPORTOVISKÁ

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Tému by som rozdelil do 3 častí.

1. Stav ihrísk, štadiónov – Dôstojným športovým stánkom je Mestská športová hala na Klokočine – síce stála o vyše 100 milónov viac ako mala a nie je dostavané druhé poschodie s miestami na sedenie, ale je to príjemné miesto na športový zážitok. Hrávajú v nej napríklad basketbalisti MBK SPU Nitra. Naopak zimný štadión je roky dotovaný, strácajú sa tam tisíce eur a vyzerá ako keby sa tam roky neinvestovalo. Tento rok sa opravili aspoň šatne. Potrebné by bolo dať dole strechu a dostavať štadión smerom k futbalovému štadiónu. Jadro štadiónu je podľa mojich informácií “zdravé”. Uvažovalo sa aj o rekonštrukcii oboch štadiónov ako celku, vznikli by tu aj obchody – táto investícia však odišla tak ako prišla. Futbalový štadión by mal dostať nový vzhľad – Nitra na jeho dostavanie dostala vládnu dotáciu. Kedy sa to stane je otázne. Atletika je v Nitre na úpadku už roky, atletický štadión má peknú polohu, pomaly však nebude mať na ňom kto trénovať. Pamätám sa ako sa tu kedysi konali veľké preteky. Mestský kúpeľ som navštívil nedávno a je na dobrej úrovni. Nitra by však potrebovala ešte jeden plavecký bazén. V zahraničí je bežné keď má oveľa menšie mesto niekoľko bazénov. Čo Nitre chýba je wellness – akvapark pretože letné kúpalisko je každý rok v strate a funguje len pár mesiacov v závislosti od počasia. O akvaparku píšu médiá v Nitre pravidelne, zatiaľ sú to však len sľuby – koniec koncov už sme si zvykli. Rovnako sa pripravuje výstavba lanovky, nové stanice, štadióny. O akvaparku má rokovať Mestské zastupiteľstvo v Nitre po voľbách 20. novembra 2014. V Nitre posledné roky pribudlo niekoľko multifunkčných ihrísk, skatepark. V Starom meste však takéto ihrisko chýba – ihrisko na SPU pri rieke má dobrú polohu, je však zanedbané a v poslednom období nevyužívané, čo je veľká škoda. V spolupráci s mestom by toto ihrisko mohlo znovu slúžiť aj pre verejnosť.

2. Financovanie športu – Okrem “hlavných” športov ako hokej, futbal mesto rozdeľuje z rozpočtu peniaze aj pre menšie kluby. Práve menšie kluby a neznámejšie športy si zaslúžia viac dotácií pre ich fungovanie. Hokej a futbal by mali byť financované hlavne sponzormi. Pozornosť by som venoval aj bežeckým podujatiam, ktoré sa v Nitre konajú pravidelne. Tieto peniaze sú investíciou do zdravia občanov.

3. Iné – aktívna výstavba kvalitných cyklotrás, pretože kvalita v Nitre absentuje. Rovnako si treba uvedomiť, že cyklotrasy sú vlastne aj chodníky vchodné pre bežcov. Vhodným vyznačením a vybudovaním doplnkových služieb (miesta pre oddych, občerstvenie, cyklodepá, stojany na bicykle, informačné tabule, mapy) sa vybuduje kvalitná sieť. V Nitre máme niekoľko škôl so športovými triedami. Tento trend treba podporovať a otvárať viac tried. Zdravá mládež je naša budúcnosť.

Zhrnutie:

- podpora menších športových klubov
– výstavba multifunkčných ihrísk pre verejnosť
– podpora mládeže
– športové triedy na základných školách
– budovanie cyklotrás, bežeckých trás
– zvážiť výstavbu ešte jednej plavárne na Klokočine/Chrenovej

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

Na Chrenovej máme spravidla jedno centrálne ihrisko a niekoľko malých ihrísk. Viaceré ihriská majú hracie prvky, ktoré pochádzajú ešte z čias socializmu a vôbec nevyhovujú súčasným normám a potrebám. Preto je nevyhnutná ich postupná modernizácia. Samozrejmosťou by mala byť pravidelná výmena a prekopanie piesku a kontrola jeho nezávadnosti. Možno by za úvahu stála aj racionalizácia počtu ihrísk, ktorá by však mala ísť ruka v ruke so zvyšovaním ich kvality.
Osobitnú pozornosť by som venoval moje srdcovke a hviezde predvolebných dní – dopravnému ihrisku na Chrenovej. Hardvér sa podaril ale softvér chýba. Na ihrisku by mal byť zabezpečená dopravná výchova aj v popoludňajších hodinách. Ak nie dopravná výchova, tak minimálne semafory by mali byť v prevádzke. Rovnako by to malo byť cez víkendy. Deti spolu s rodičmi by si mohli vyskúšať jazdu blízku reálnym podmienkam.


7. PEŠIA ZÓNA, CENTRUM MESTA

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Daniel Balko - kandidát na poslanca za mestskú časť Diely, Mlynárce, Kynek a Párovské Háje č. 1

Nitrianska pešia zóna už dlhodobo trpí prázdnotou. Pred každými komunálnymi voľbami síce počúvame sľuby, ako sa to zmení, ale realita vraví niečo iné. Problém pešej zóny nie je jednoduchý, treba mu rozumieť. Nestačí ho zvaľovať na OC Mlyny, problém so životom na pešej zóne je staršieho dátumu. Je však pravdou, že otvorenie obchodného centra v strede mesta zásadným spôsobom pešiu zónu poškodilo. V kultúrne vyspelých štátoch a mestách obchodné centrá do stredu miest len tak nepustia. Bez ohľadu na to, však existencia obchodných centier ešte neznamená, že kvôli ich návštevnosti pešie zóny zanikajú a verejné priestranstvá sa vyprázdňujú. Dokonca aj na Slovensku vidíme, že námestia a pešie zóny vo väčších mestách, žijú. Napokon stačí sa pozrieť do nášho mestského parku na Sihoti, aby sme si overili, že ľudia nechodia len do obchodných centier. Ich vznik iba spôsobil, že funkcia peších zón a námestí sa zmenila. Už sa tam nechodí prioritne za nákupmi a vybavením bežnej agendy. Obchody, banky, mobilných operátorov a ďalšie vyhľadávané služby stiahli obchodné centrá. Peším zónam ostal priestor pre voľnočasové aktivity. A práve to je problém nitrianskeho korza, ktoré ako živé korzo nežilo už dávno. Pod živou pešou zónou si totiž predstavujeme ulicu plnú terás s kaviarňami, cukrárňami, reštauráciami, prevádzkami s rýchlym občerstvením, čerstvým pečivom, galériami... a samozrejme priestor plný rôznych atrakcií od živej hudby, maľovania až po živé sochy či uličné predstavenia. Aspoň tak vyzerajú pešie zóny, ktoré žijú a sú navštevované. K takémuto stavu by sa mala priblížiť aj naša pešia zóna.

K oživeniu pešej zóny a jej pretvoreniu na živé korzo je potrebné urobiť viacej krokov. Väčšina z nich sa dá stihnúť do troch rokov, no dlhodobá udržateľnosť života v centre mesta si bude vyžadovať aj náročnejšie zmeny. Preto prvým predpokladom potrebným pre vytvorenie živého nitrianskeho korza je spoločná zhoda všetkých aktérov, ktorých sa týka, na jednotnej koncepcii a jej dodržiavaní. To znamená spoločný postup majiteľov objektov na pešej zóne, prevádzkovateľov, obyvateľov a samozrejme samotného mesta. Záujmy týchto skupín sú totiž často odlišné a niektorým prázdna pešia zóna aj vyhovuje. Majiteľom objektov na pešej zóne je jedno, aké prevádzky sa v nich nachádzajú. Či sa svojim charakterom na pešiu zónu hodia alebo nie. A nakoľko herne či second handy dokážu platiť viac ako kaviarne, tak sú na pešej zóne tie. Podobne aj niektorí obyvatelia sú spokojní, keď im na ulici večer „nič nehučí“ a je tam „kľud“. Dokonca aj niektoré kroky mesta zamerané na oživenie pešej zóny, pešej zóne nepomohli, aspoň nie udržateľne a koncepčne. Je pomerne ľahké jednorázovo prilákať ľudí na pivný festival či vianočné mestečko, no to neznamená, že ľudia vďaka nim začnú automaticky chodiť na pešiu zónu. Navyše tieto akcie prežívajúcim prevádzkam na pešej zóne znižujú zisk a odoberajú im aj to málo zákazníkov, ktoré majú. Nekoncepčný krok mesta sú aj piatkové letné koncerty, ktoré sa kvôli korektnosti odohrávajú mimo možnosti priameho sedenia na niektorej terase a nepomáhajú tak väčšej návštevnosti prevádzok na pešej zóne.

Jediný, pre koho je oživenie pešej zóny v bytostnom záujme, sú samotné prevádzky na pešej zóne. Od nich sa však žiadne zásadné zmeny v charaktere pešej zóny očakávať nedajú. Zväčša riešia prozaickejší problém, ako každoročne prežiť. Platia veľký nájom a to čo by mohli investovať do prípadných letných podujatí platia mestu za užívanie plochy letnej terasy. Konkrétne, za menšiu letnú terasu v rozmere 18 štvorcových metrov sa mesačne platí vyše 140 eur a k tomu ešte jednorazový poplatok 80 eur za jej povolenie. Za štyri letné mesiace to je 640 eur.

Takže, ako oživiť pešiu zónu? Ako sme už spomenuli, niektoré kroky sú finančne i časove relatívne nenáročné. Napríklad platby za letné terasy alternujme možnosťou, že prevádzkovateľ minimálne raz za mesiac na vlastné náklady zorganizuje na terase koncert či iné kultúrne podujatie. Dobu otvorenia letných terás počas letných víkendov posuňme do polnoci, v ostatné dni do jedenástej. Tak isto čas koncertov či iných podujatí na pešej zóne. Mesto by malo na pešiu zónu vrátiť podujatia kultúrneho leta a v rámci grantovej schémy zvlášť podporovať aktivity realizované na pešej zóne. Náročnejším, no pre udržateľnosť života na pešej zóne nevyhnutým krokom bude znížiť negatívny dopad OC Mlyny jej využitím. Návštevnosť OC Mlyny je totiž možné využiť a to predĺžením pešej zóny po križovatku pred OC Mlyny. Tým by sa pešia zóna začínala priamo v centre mesta. Navyše na tomto úseku oproti OD Tesco je už dnes päť ďalších prevádzok (kaviareň, čajovňa, koktail bar, dva puby) a predajňa čerstvého pečiva, ktoré by mohli využiť sedenie na novej pešej zóne. Tým by vzniklo neprerušované korzo od Mlynov až po divadlo. Pešia zóna by sa tak nielen predĺžila, ale najmä napojila na najrušnejšiu časť mesta. No a v treťom rade by sa mali realizovať náročnejšie výzvy. Treba podporovať zvýšenie návštevnosti Nitry, lebo pešie zóny potrebujú turistov. Len domáci obyvatelia ozajstnú živú pešiu zónu finančne neudržia a v lete nie sú v Nitre ani študenti. Atraktívnosti pešej zóny by veľmi pomohla aj dostavba súčasného priestoru Svätoplukovho námestia na klasické uzatvorené námestie. Tak by vznikla prirodzená protiváha OC Mlyny s vlastnou voľnočasovou a kultúrnou infraštruktúrou.
Vytvorenie živej pešej zóny je veľkou výzvou, no bez nej bude Nitra stále len neatraktívnym a neúplným mestom. Aj väčšina výhrad voči súčasnému životu v Nitre, ktoré hovoria u nude v Nitre, vychádza práve z toho, že v Nitre centrum mesta nežije. Pokiaľ sa chce Nitra naozaj zaradiť medzi moderné a atraktívne mestá, bez živej pešej zóny to nepôjde.

• schváľme koncepciu Nitrianskeho korza
• dajme možnosť prevádzkovateľom, aby platby za letné terasy mohli vymeniť za zorganizovanie kultúrnych podujatí aspoň raz mesačne
• rozšírme otvárací čas pre letné terasy do 24.00
• napojme pešiu zónu na OC Mlyny jej predĺžením a spojme prevádzky oproti OD Tesco a na pešej zóne do jedného celku
• v rámci grantových schém vytvorme časť zameranú na aktivity na pešej zóne
• vráťme kultúrne leto na pešiu zónu

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Pešia zóna, Svätoplukovo námestie sú dnes vymreté miesta priamo v centre Nitry. Keď si odmyslím zopár podujatí, ktoré sa konajú každoročne (Divadelná Nitra, Mikuláš, Vianočné mestečko, Silvester, Nitra, milá Nitra…) tak občania jednoducho nemajú dôvod tam chodiť. Je populárny názor, že za to môžu nákupné centrá, kde sa zdržuje veľké množstvo ľudí. Je to síce z časti pravda, povedzme si však otvorene – čo by ľudia robili na pešej zóne, námestí? Obchodné prevádzky končia jedna za druhou, drží sa našťastie Kupecká ulica, ktorá má svoju atmosféru a hlavne reštaurácie, kaviarne.

Prečo je to tak? Môj názor:

- absencia dostatočného množstva parkovacích miest v centre
– s tým spojená slabá ponuka obchodov
– nedostavané námestie kopcovitého tvaru
– prebytok nákupných centier v meste (otázne)
– absencia turistov – neexistujúci cestovný ruch
– príliš málo podujatí

Ako to zmeniť?

- podzemný parkovací dom v dostupnej vzialenosti od pešej zóny, ideálne priamo pod Svätoplukovím námestím/Mostnou ulicou
– viac podujatí, ktoré by prilákali občanov do ulíc
– naštartovať cestovný ruch – viac turistov – väčší dopyt po obchodoch
– nadväzne na zvýšený prílev občanov/turistov nové obchodné prevádzky – kaviarničky, obchodíky so suvenírmi, kníhkupectvo, PNS časopisy noviny, malé potraviny atď.
– dostavba Svätoplukovho námestia tak, aby bolo uzatvorené a prevádzky mohli byť priamo na ňom (posedenie pri kávičke na novom uzatvorenom námestí s výhľadom na novú vkusnú fontánu a vela zeleňe by oživilo centrum)

Čo by som ešte zmenil?

- Nitre chýba urbanistická vízia – výsledkom je nová zástavba na Mostnej ulici, nevskusné námestie za Hlavou poštou, niekoľko rôznych druhov pouličného osvetlenia, niekoľko typov chodníkov
– Orbis – roky schátraná budova, ktorá špatí centrum mesta
– Palárikova ulica – rovnako bez urbanistickej vízie
– Mostná ulica – vzhľadom nezapadá do starobylého centra, rozpadnuté budovy, príliš nízka zástavba, chýbajúca zástavba smerom k novým budovám
– Mostná ulica – chýbajúce uličky, ktoré by prepojili Svätoplukovo námestie s podhradím, voľná nezastavaná plocha
– budova telekomunikácií – rozpadávajúca sa budova, ktorá sa svojím vzhľadom nehodí do centra mesta


8. SOCIÁLNA POLITIKA - ŠKOLY, BYTY, SENIOR CENTRÁ

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Michal Šimonek - kandidát na poslanca za mestskú časť Staré mesto č. 20

Sociálna politika, ktorú robí Mesto Nitra je v súčasnosti na správnej ceste – postavilo sa niekoľko bytových domov na Hôrke, občania sa môžu zaradiť do poradovníka a po čase im je pridelený nájomný byt.

Silnú kritiku si však zaslúži nedávny krok mesta – 250 tisíc € neváhalo zastupiteľstvo vyplatiť spoločnosti, ktorá v mestskej budove prevádzkovala Hotel Olympia. Nájomná zmluva by vypršala v júni 2015 kedy by spoločnosť sama odišla. Keďže voľby sú už teraz a nie v júni, vedenie mesta sa uchýlilo k tomuto populistickému kroku a dovolím si tvrdiť kšeftíku pre kamarátov. A tak máme bytový dom Olympia. Jún je tu čo nevidieť a tie byty mohli počkať. Mesto by malo 250 tisíc € na potrebnejšie veci – napríklad výtlky, ktoré sú po celom meste.

Školy sú na dobrej úrovni, postupne sa všetky opravujú. Zostáva už ak si dobre pamätám len 1. Čo sa týka škôlok je potrebné zabezpečiť nové kapacity pretože dopyt momentálne prevyšuje ponuku.

Senior centrá – v Starom meste je potrebné zriadiť priestory, kde by trávili čas dôchodcovia. Ako vhodné miesto sa mi javí napríklad Domino na Štefánikovej ulici.

Príspevok pri narodení dieťaťa v Nitre funguje.

Priestor pre zlepšenie:

- viac škôlok/rozšíriť kapacity
– pokračovať v rekonštrukcii škôlok, škôl
– dostavba/rekonštrukcia telocviční pri ZŠ
– Senior centrum v Starom meste
– pokračovať vo výstavbe bytov pre mladých

Andrej Sitkey - nezávislý kandidát na poslanca za Chrenovú č. 21

V súčasnosti navštevujú obe moje deti škôlku. Nie som odborníkom na školstvo, a preto sa len pýtam. Prečo deti narodené do 31.08. platia školné 14 € a deti narodené po 1.9. musia do dovŕšenia troch rokov platiť 50 €. Prečo sa musia rodičia skladať na hračky a nové skrinky? Som presvedčený, že podobné otázky si kladú rodičia detí z iných škôlok. Všade naokolo počúvam, že deti sú naša budúcnosť. Preto bol by som veľmi rád, aby sa tieto otázky stali minulosťou.