Zoborský kláštor - aktuálne informácie a novinky

Zoborský skrášľovací spolok sa v roku 2013 pustil do záchrany Národnej kultúrnej pamiatky – ruín kláštorného Kostola sv. Jozefa na Zobore

Zoborský skrášľovací spolok sa v roku 2013 pustil do záchrany Národnej kultúrnej pamiatky – ruín kláštorného Kostola sv. Jozefa na Zobore. Objekt je súčasťou významnej archeologickej lokality, ruín kamaldulského Kláštora sv. Jozefa zo 17. storočia. Na rovnakom mieste sa od 9. do 15. storočia nachádzal prvý benediktínsky kláštor v stredovýchodnej Európe.

Pred začatím prác na statickom zaistení ruiny, bolo potrebné vykonať petrografický výskum, ktorým bol poverený Doc. RNDr. Daniel Pivko, PhD. z Univerzity Komenského v Bratislave. Počas skúmania v roku 2014 prišiel k nasledujúcim záverom: „Využitie kamenných kvádrov a kvádrikov v kamaldulskom kláštore nie je systematické, v zmysle že by doviezli opracovateľný kameň na nejaké časti. Umiestnenie opracovaných kameňov v stavbe kostola je len ako prilepšenie – lepšie spevnenie častí hrán múrov stavby. Čiže ide skôr o nájdené kvádre v ruinách staršej stavby. Rôzne typy hornín napovedajú na niekoľko etáp stavby benediktínskeho kláštora. Z literatúry je známy od 9. do 15. stor. Kvádriky pórovitých vápencov môžu byť z 9. až 11. stor., prípadne až 14. stor. Piešťanské pieskovce z 11. až 15. stor. Typ pieskovca až zlepenca sa častejšie používal zrejme v 14. stor. Rauvaky v Nitrianskej katedrále tiež v 14. stor. Obycký tuf je v Nitre použitý možno v 11. skôr od prelomu 12. a 13. stor. do 14. stor.“

Pri skúmaní muriva postaveného z lomového kameňa z kremencov, v južnej stene hlavnej lode kostola sv. Jozefa bol objavený fragment architektonického článku s reliéfom. Bližšie skúmanie PhDr. Štefanom Oriško, CSc., z Univerzity Komenského v Bratislave určilo, že ide pamiatku tzv. palmetového štýlu, ktorý sa na území stredovekého Uhorska uplatňoval v kameňosochárskej výzdobe architektúry a jej vybavenia približne medzi polovicou 11. až polovicou 12. storočia. Je to druhý nález podobného typu z územia Slovenska. Prvý nález pamiatky tzv. palmetového typu bol objavený pri archeologickom výskume v sutinách na severnej strane kostola sv. Mikuláša v Bíni.

Artefakt bude umiestnený v diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade, kde ho návštevníci budú môcť obdivovať. Na pôvodné miesto do steny kláštorného Kostola sv. Jozefa bola reštaurátorom Art. Mgr. Jánom Hromadom PhD. osadená kópia.

Artefakt, Zoborský kláštor Nitra Artefakt, Zoborský kláštor Nitra Artefakt, Zoborský kláštor Nitra


Zdroj: jk



Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť