Volám sa Jakub a dnes som bol na mojom prvom zasadnutí mestskej rady. Konšelom som len krátku dobu, môj strýko Johan, doterajší konšel, tragicky zahynul na obchodnej ceste. Snažil sa pomôcť vytlačiť voz zapadnutý do blata. No ako s vozom lomcovali, naložené sudy na voze sa uvoľnili a spadli na strýka i jeho pomocníkov. Johana to tak nešťastne pochrámalo, že po pár dňoch zomrel. Strýka si v Nitre všetci vážili, veď bol hlavným donátorom krásneho dreveného súsošia na oltári v mestskom Kostole svätého Jakuba. Tohto svätca, myslím svätého Jakuba, máme v našej rodine vo veľkej úcte, nie náhodou mám po ňom meno. No a nakoľko strýko nemal synov, len dcéry, mešťania navrhli, aby som sa novým konšelom stal ja. Aby ste tomu rozumeli, konšelov volia všetci plnoprávni mešťania, ale podľa zvyklostí kandidátov na konšelov i richtára navrhujú predstavitelia najváženejších rodín. A tí sa zhodli, že by nebolo dobré novou voľbou otvoriť nejaké rozbroje medzi mešťanmi, že bude lepšie ak voľné miesto opäť obsadí zástupca strýkovej rodiny.
Po strýkovi som teda prevzal aj jeho zodpovednosť za ochranu práv nitrianskych kupcov na cestách a trhoch. Na dnešnej rade mám ostatným radným predstaviť, ako sa chcem tejto povinnosti zhostiť. Každý konšel má totiž presne určenú zodpovednosť za nejakú oblasť mestského záujmu a tej sa musí venovať. To len nevedomí a závistliví obyvatelia mesta môžu hovoriť, že byť konšelom je len tak. Napríklad najstaršiu úlohu má konšel zodpovedný za nitrianske trhy, trhový sudca. Trhový sudca bol v Nitre od najstarších čias, už za čias najsvätejšieho kráľa Štefana a hádam aj predtým. Ale vtedy si ho nevolili mešťania. Veľmi dôležitý je tiež konšel zodpovedný za výstavbu mesta. Dáva pozor, aby domy nevstupovali do ulíc viac, ako je povolené. Aby remeselné dielne a výrobne, ktoré vydávajú najviac hluku či pracujú s nečistými a smrdutými vecami boli umiestnené čo najďalej od centra mesta, najlepšie niekde na predmestí pred hradbami. Alebo konšel zodpovedný za čistotu, ktorý musí dohliadať aby sa najväčšie nečistoty a zdochliny z ulíc rýchlo odstraňovali. Štyria konšeli majú na starosti bezpečnosť mesta a hradieb, každý v jednej štvrtine mesta. A aby som nezabudol, jeden konšel je mestským pokladníkom. Konšel pokladník zodpovedá za výber mestských daní i každoročnú výmenu kráľovských peňazí. Je pravdou, že sa dá v tejto funkcii aj pekne zbohatnúť, ale keď príde k nečakaným okolnostiam a chýbajú peniaze, raz dva môže skončiť pod katovou sekerou. Chudák Adam Molitor, dlhodobý pokladník sa pred nedávnom musel tejto funkcie vzdať, nakoľko mu vraj spôsobovala až ťažobu a smrteľnú úzkosť.
Takže, aby som sa vrátil k úvodu, dnes som bol prvýkrát na zasadnutí mestskej rady. Stretávame sa vždy u richtára. Počul som od strýka, že v bohatších mestách vo svätej rímskej ríši, či v Itálii, majú mestské rady a richtár samostatný dom. V ňom má richtár sídlo, je tam väznica, mestská stráž, mestský notár a archív. Tam sa stretáva aj mestská rada, a preto sa to aj volá radnica. No kde by sme na to našli v Nitre peniaze, veď stále nemáme dokončené ani hradby. Takto sa stretávame u richtára doma, kobka pre väzňov je v jeho pivnici. V komôrke u neho býva aj notár. Mestská stráž je pred richtárovým domom len keď zasadáme alebo sa riešia súdne spory. Inak sedávajú v dolnej bráne, kde majú vojaci na poschodí strážnicu. I keď najčastejšie sa skrývajú niekde po tavernách. Teda, ak chce byť niekto richtárom, musí mať aj dostatočne veľký dom.
Ale zase som sa zamotal, takže sa vrátim k dnešnému zasadnutiu. Ako prvé sme mali vyriešiť žiadosť o prijatie nových mešťanov. Zo všetkých obyvateľov v Nitre je ozajstných mešťanov, teda civites, menej ako ostatných obyvateľov. Riadny mešťan musí vlastniť v meste dom, musí byť riadne vychovaný v kresťanskej viere a musí pochádzať z manželského vzťahu. Oveľa viac v meste žije podomkov, ktorí bývajú v rôznych malých kuticiach v podnájmoch. Len malá časť má na to, aby si platila nájom za celú izbu či dokonca za celý dom. Kúpa pozemku či domu je naozaj drahá záležitosť. Preto sa k nej najčastejšie noví obyvatelia dostávajú dedičstvom. Taký príklad sme mali aj dnes na zasadnutí rady. Dvaja hostia, ktorí v Nitre bývali vyše roka požiadali o možnosť stať sa riadnymi občanmi. Každý z nich ako predpisujú obyčaje pred nás predstúpil aj s tromi ručiteľmi spomedzi vážených mešťanov. Títo ručitelia potvrdili, že žiadatelia o meštianstvo sú riadnymi kresťanmi, žijú v počestnej rodine a sú dbalí mravov i zákonov nášho kráľovstva. Rovnako potvrdili, že majú počestnú obživu remeselníkov a najmä dostatok zdrojov, ktoré im umožnia plniť si všetky mestské povinnosti. Obidvoch žiadateľov sme poznali, takže s ich prijatím neboli žiadne problémy. Obaja sa poďakovali richtárovi a mestskej rade a na stôl položili mešce s predpísaným obnosom, ktorý pokladník prerátal. Po zaplatení poplatku ich richtár zapísal do mestskej knihy a stali sa riadnymi mešťanmi. Ako býva dobrým zvykom, noví mešťania vždy členom rady pripravia malé pohostenie. Preto sme dnes po skončení zasadnutia zostali u richtára dlhšie. Padlo mi to vhod, najmä po tom, čo sa mi na zasadnutí rady stalo, ale k tomu sa ešte dostanem.
Ako noví mešťania opustili richtárovu svetnicu aby priniesli jedlo a pitivo, predniesol svoju vec konšel Gabriel, trhový sudca. Pripomenul, že pred tromi mesiacmi v Nitre počas konania trhu zomrel kupec Ugolín z Budína. Tak ako predpisujú pravidlá, mesto je povinné majetok zosnulého na rok uložiť a zabezpečiť, aby sa o jeho smrti dozvedeli príbuzný zosnulého. Majetok sa odkladá preto, aby sa jeho dediči mohli k zdedenému majetku dostať. Tento zvyk je veľmi dôležitý, prevzatie dedičstva umožňuje splácať napríklad prípadné pôžičky na obchod a pomáhať obchodu ako takému. Bolo dôležité zachovávať tieto obyčaje lebo ak malo mesto dobrú povesť, aj jeho kupci mali istotu, že sa voči ním budú dobre správať v iných mestách.
Ako konšel Gabriel ďalej pripomenul, Ugolín prišiel do Nitry predať dobytok. Po jeho smrti sa však nemal kto o dobytok starať. A tak nechal trhový sudca dobytok za riadnu cenu predať, samozrejme pod dohľadom richtára. Suma z predaja sa riadne uložila. No pred pár dňami do Nitry prišiel Ugolínov syn a keď mal prevziať pozostalosť, teda peniaze za predané kravy, začal protestovať, že to je málo. Obvinil trhového sudcu že určite kravy predal pod cenu a zneužil smrť jeho otca na obohatenie. Krivé obvinenie konšela je krivým obvinením samotného mesta, čo je trestné. A tak trhový sudca povedal richtárovi čo sa stalo, načo dal richtár toho nehodníka zavrieť do väzenia v pivnici. Všetci sme si uvedomili, že ide o vážnu vec. Nemohli sme kvôli nejakému hamižnému dedičovi prísť do sporu s mestom Budín. Zrazu som mal pocit, že sa k tomu musím vyjadriť. Veď ochrana nitrianskych kupcov a ich práv je mojou zodpovednosťou. Skočil som teda trhovému sudcovi do reči, chvíľu som len tak hapkal, ale potom zo mňa vyhŕklo, že sa osobne odoberiem do Budína a prejednám tam celú záležitosť s tamojšími predstaviteľmi mesta.
Richtár sa najprv prekvapene na mňa pozrel, no vzápätí sa usmial a pochválil môj návrh, aj ostatní radní sa začali usmievať a pokyvovať hlavou. Zaplavil ma pocit spokojnosti, ako som to zvládol. Zvyšok zasadnutia som ani nedokázal dávať pozor, tak som bol s mojim vystúpením spokojný. Keď sme všetko, čo bolo treba prejednať prejednali, pustili sme sa do jedla a pitiva, ktoré nám medzitým priniesli noví mešťania. Počas hostiny ma ešte párkrát ostatní konšeli chválili za môj návrh a pýtali sa ma, kedy sa vydám na cestu. Vraj by bolo treba ísť čím skôr, najlepšie už zajtra. Až vtedy som si začal uvedomovať, čo som vlastne sľúbil. Ísť do Budína, to je niekoľko dní cesty tam a späť. A ja musím ísť o pár dní na jarmok do Trenčína a ešte nemám pripravený celý tovar. Veď pôvodne som chcel navrhnúť, že práve Trenčín bude mojou prvou konšelskou cestou. A keby som sa aj vybral do Budína, kto mi preplatí náklady na cestu? Ak budem takto pracovať ako konšel raz dva skončím na mizine. Moje trápenie si začali všímať aj radní, no ako naschvál začali pripíjať na moju cestu do Budína.
Napokon si ku mne prisadol trhový sudca Gabriel a z úsmevom mi začal hovoriť, že nech sa nebojím, že nikam nemusím cestovať. Že keby som ho nechal dohovoriť, tak by som vedel, že podľa jeho skúseností po pár dňoch v pivnici bude Ugolínov syn určite súhlasiť s prevzatím dedičstva bez výhrad a ešte sa aj ospravedlní celej mestskej rade. Na to sa všetci radní začali smiať. Či už to bolo od množstva vypitého vína alebo od radosti neviem, no začal som nad sebou smiať aj ja. Tým začalo všeobecné veselie, kedy aj ostatní radní spomínali na rôzne hlúposti, ktoré povedali či urobili. Viem, že o mojej hlúposti sa už zajtra bude vedieť v celom meste, ale čo už. Pár dní vtipkovania vydržím, hlavne, že budem na budúce múdrejší a vyjadrím sa na rade až vtedy, keď ma vyzvú.
Zdroj: Daniel Balko pre Nitralive.sk
