Posledná májová nedeľa sa niesla v znamení záverečného koncertu medzinárodného organového festivalu ARS ORGANI, na ktorom predniesla svoj recitál domáca organistka a zároveň zakladateľka a umelecká riaditeľka festivalu Mária Plšeková. Takmer do posledného miesta zaplnený piaristický kostol sa stal svedkom nevšedného umeleckého zážitku.

Spoločným menovateľom celej dramaturgie bol kontrast a tónina d mol. Bachovou Toccatou a fúgou d mol (tzv. dorickou) otvorila Mária Plšeková slávnostný večer a priestor chrámu naplnil honosný zvuk organu. Pre túto Toccatu sú charakteristické časté zmeny manuálov, ktorými autor dosiahol efektný dynamický kontrast.

Akoby z inej dimenzie zneli tóny slovenského skladateľa Petra Kolmana žijúceho vo Viedni. Postupne zazneli Tri skladby pre organ, ktoré síce boli vydané v 80-tych rokoch 20. storočia, ale na Slovensku ešte spolu nezazneli.

Avantgardné, moderné, priam až galaktické - i také prívlastky dávali poslucháči tomuto nezvyčajnému hudobnému dielu. Ako povedala samotná koncertná umelkyňa: "Je mi cťou, že som práve na tohtoročnom festivale mohla predniesť kompletné dielo pre organ od Petra Kolmana predtým, ako ho budem v júni nahrávať pre archív Rozhlasu a televízie Slovenska." Poslucháči intenzívne počúvali a správne vycítili autorov zámer, že tu ide o akúsi hudobnú drámu. Vzhľadom k náročnosti tohto diela jeho jednotlivé časti boli prestriedané dielami iných autorov.

Zaujímavým kontrastom a odbočením od hudby 20. storočia bolo trojčasťové Voluntary anglického barokového skladateľa Johna Stanleyho, kde vynikli rýchle prstové pasáže a dynamické prechody.

Typickou črtou koncertov Márie Plšekovej je vždy premyslená dramaturgia, do ktorej vhodne zapasovala nežná Cantiléna od Josefa Rheinbergera. Záver koncertu patril monumentálnej prvej časti z Rheinbergerovej Sonáty d mol, ktorá bola skvelou bodkou nielen za nedeľným koncertom, ale aj za 7. ročníkom nitrianskeho organového festivalu. Potom nasledovali standing ovation a búrlivé ovácie na adresu noblesnej umelkyne.


Fotogaléria


Zdroj: Ján Magyar, foto Ján Csillag